Slovenskí pištoliari Juraj Tužinský a Pavol Kopp sa na olympiáde v Riu de Janeiro postarali o najlepšie výsledky slovenských strelcov. Tridsaťdvaročný Tužinský obsadil vo vzduchovej pištoli štvrté miesto, o necelých šesť rokov starší Kopp zase siedme v ľubovoľnej pištoli. Obaja sa zhodujú, že pod ich dobré výsledky sa podpisuje aj to, že sú kamaráti a rozumejú si po ľudskej stránke.
Najväčší úspech v kariére
Tužinského delil v Brazílii od bronzovej medaily len malý kúsoček. Dve desatiny bodu. Napriek tomu je so svojím vystúpením pod piatimi kruhmi nadmieru spokojný.
„Finále som si veľakrát premietal v hlave. Posledné dva výstrely vo finále neboli stopercentné, niečo som tam zmenil. Dá sa povedať, že som si sám odstrelil medailu. Nič to však nemení na tom, že to je doteraz môj najväčší úspech v kariére. Len škoda, že mi doma nevisí nič na stene či poličke. Celá sezóna však bola vynikajúca. Takú som ešte nemal,“ prízvukuje rodák z Lučenca a člen VŠC Dukla Banská Bystrica.
Po návrate z olympiády si doprial poriadny oddych. Užíval si spoločné chvíle s rodinou a priateľkou. „Ostatné dva roky boli náročné. Veľmi veľa sme cestovali. Často a dlho som bol z domu preč. Teraz sme spolu oslávili úspechy, zaspomínali sme si a porozprával som im zážitky z Ria. Zároveň som začal pomaličky pracovať na kondícii. Čochvíľa chytím do ruky už aj pištoľ, ktorá mi začína chýbať,“ priznáva.
V nasledujúcej sezóne ho nečaká žiadne veľké podujatie. Možno skúsi novú zbraň a určite bude pracovať na tom, aby si zvykol na nové finálové pravidlá vo svojich disciplínach.
„Veľkou výzvou sú pre mňa majstrovstvá sveta v roku 2018. Bude sa tam už bojovať o miestenky na ďalšiu olympiádu. Naposledy som ju získal hneď pri prvej príležitosti. Rád by som si to zopakoval. Bolo by fajn získať už aj nejakú veľkú medailu. Veľmi po nej túžim. Stále mi uniká. Do finále sa viem dostať, ale tam to nevychádza. Možno do prípravy zaradím aj spoluprácu s mentálnym koučom,“ naznačuje.
Samému mu bolo dlho
Zatiaľ čo pre Tužinského bola olympiáda v Riu druhá v kariére, Kopp štartoval aj v Pekingu pred ôsmimi rokmi. Tam obsadil v ľubovoľnej pištoli piatu priečku.
„Pre nás strelcov je každý postup do finále na veľkých podujatiach úspech. V Riu som vôbec nečakal, že sa môžem dostať do osmičky. Nešlo mi to úplne podľa predstáv a až záverečnými dvoma desiatkami som sa vytiahol hore. Navyše som si myslel, že na finále bude treba aspoň o dva či tri body viac. Tam to je už potom lotéria. Škoda, určite som mohol skončiť aj lepšie. Stačilo trafiť posledný výstrel priemerne a bol by som aspoň o miesto vyššie. Aj tak je však siedma priečka pre mňa aj spätne úspech,“ vysvetľuje člen ŠCP Bratislava.
Úplný oddych si doprial len mesiac. Odvtedy trénuje so vzduchovkou. „Chcem sa v nej zlepšiť. Moja obľúbená disciplína by už totiž v Tokiu na ďalšej olympiáde nemala figurovať. Prekvapilo ma to i nahnevalo. Neostáva mi však nič iné, len s tým zabojovať,“ hovorí.
Pochvaľuje si, že na pretekoch môže voľný čas stráviť s parťákom Tužinským. „Vyhovuje nám to. Sme dobrí kamaráti aj mimo strelnice. Na prvej olympiáde som bol spomedzi pištoliarov sám a veru, bolo mi dlho. Nevnímame sa ako súperi, skôr sa navzájom hecujeme. Mne ide lepšie jedna disciplína, Jurajovi druhá,“ tvrdí.
„Každý strieľa sám za seba, ale navzájom sa neustále podporujeme. Rozumieme si. Paľo je jednoduchý človek ako ja. Dokážeme sa zhovárať o bežných veciach. Nič si nezávidíme. Tým, že každý sme lepší v inej disciplíne, tak ani nie sme priami konkurenti,“ dodáva Tužinský.
Každého baví čosi iné
Hoci si dobre rozumejú, voľný čas spolu mimo veľkých podujatí veru netrávia.
Milovníka rýchlych áut to neláka do lesa a oddaného poľovníka zas za volant.
„Záľuby nemáme podobné,“ smeje sa Kopp. „Som starší, mám dcérku, takže sa snažím čo najviac venovať rodine. Okrem toho som veľký poľovník. Voľný čas najradšej trávim v lese. Je to pre mňa ideálny relax. Pomáha mi to aj pri streľbe, keď si vyvetrám hlavu v horách. Juraja to tam vôbec neláka,“ vraví Kopp.
Tužinský si rád zajazdí na svojom Seate Leon Cupra na okruhu. „Paľo so mnou ešte nebol. Na autá mám inú partiu,“ prezradí a pokračuje: „Človek sa musí nejako odreagovať, keď príde z pretekov. Najmä ak bol dlho preč. Mne pomáhajú autá a rýchlosť.“