Kedy ste začali s dráhovou cyklistikou?
Pár týždňov pred svetovým šampionátom 2014 v Mexiku. Vyskúšal som to a na európskom šampionáte v Newporte som získal dve medaily. Hoci som sa najskôr pozeral na dráhovú cyklistiku, že preboha, kto by už jazdil stále dookola, zistil som, že niečo do seba má. Začal som spolupracovať so svojím terajším trénerom Kyleighom Mannersom a o mesiac som bol na šampionáte v Aguascalientes. Odtiaľ mám jednu zlatú a dve strieborné medaily.
Dokázali by ste prepočítať, koľko driny vás stáli dve paralympijské medaily?
Neskutočne veľa. Kvantá hodín na dráhe. Som si istý, že časom budem vedieť aj prepočítať, koľko kôl som na dráhe absolvoval. Ide to do desaťtisícov, čo predstavuje neskutočne veľa hodín.
Čo bolo ťažšie – vybojovať v piatok striebro alebo v sobotu zlato?
Ťažko to porovnávať. Zlato si cením, lebo je to zlato. Za striebro som veľmi rád, že sa vôbec podarilo, lebo som sa ako vytrvalec presadil medzi šprintérmi.
Považujete sa za živý dôkaz tvrdenia, že ak sa chce Slovák stať šampiónom na dráhe, musí odísť žiť mimo Slovenska?
(Smiech). Asi áno, keďže na Slovensku žiadna dráha nie je…
Po troch účastiach na majstrovstvách sveta ste prvýkrát na paralympiáde. Z pohľadu športovca – aké hlavné rozdiely pozorujete medzi týmito podujatiami?
Oveľa viac ľudí. K mojej minioslave sa pripojili aj ďalší športovci zo slovenskej výpravy, čo bolo mimoriadne super. Inak – dráha je taká istá a súťaží sa mi rovnako.
Stíhate sledovať aj ďalšie športové dianie na paralympiáde alebo sa sústreďujete iba na svoj výkon?
Na zlato som sa veľmi sústredil, ale samozrejme, stíham sledovať aspoň na obrazovke aj ďalšie športy. Zaregistroval som dve zlaté medaily Veroniky Vadovičovej a dúfam, že to pôjde takto ďalej.
Chystáte sa navštíviť aj nejaký iný šport?
Asi nie, lebo po ďalšej malej oslave sa už začínam pripravovať na cestné preteky.
Ste vlastne v polčase, keďže teraz vás čakajú ďalšie disciplíny na ceste…
Ja by som to disciplínami ani nenazval. To je úplne iný šport. Na dráhe nemôžete jazdiť na cestnom bicykli a naopak.
Tešíte sa viac na časovku alebo cestné preteky s hromadným štartom?
Lákavá je pre mňa najmä časovka. Je to absolútna rovina, podobne ako na dráhe, iba iné poveternostné podmienky. Veľmi rád by som skúsil zabodovať aj tam. Cestné preteky už budú skôr lotéria.
Považujete paralympijské prvenstvo za vrchol svojej kariéry?
Ja by som povedal, že je to krok k vrcholu. Dúfam, že Slovenský zväz cyklistiky sa bude chcieť rozprávať o tom, že by som mohol reprezentovať Slovensko aj na svetovom šampionáte zdravých cyklistov. Pán Privara povedal, že mám jeho plnú podporu, tak očakávam, že sa o tom porozprávame.
Aké máte plány po paralympiáde?
Myslím, že mi dobre padne zaslúžená dovolenka po troch rokoch. Odmalička lyžujem, ale posledné tri roky som sa na lyže kvôli cyklistike pozeral iba z diaľky. Chcem sa k tomu na chvíľku vrátiť. Ale ako som už spomínal, blížia sa majstrovstvá sveta zdravých a ak by sa podarilo získať divokú kartu, tak pôjdem naplno ďalej.