Foto: Ivan Majerský, Pravda
„Nadriadení mi vždy vychádzali v ústrety, často za mňa potiahol najmä kolega Robo Némethy, ale skĺbiť prácu, tréningy, sústredenia, súťaže a rodinu bolo nesmierne náročné. Teraz mám utvorené vynikajúce podmienky na prípravu a urobím všetko pre to, aby som v najbližších rokoch čo najlepšie reprezentoval krajinu,“ tvrdí jedna z výrazných slovenských medailových nádejí na olympiáde v Riu.
Čo predchádzalo vášmu príchodu do ŠCP?
Riaditeľ Marián Kukumberg prišiel za mnou s návrhom, aby som – aj vzhľadom na blížiace sa olympijské hry – vstúpil do ŠCP. Združuje top slovenských športovcov a dáva im ideálne podmienky na prípravu. Vďaka zmene mám viac času na tréning, fyzickú prípravu aj rehabilitáciu. Teraz je to presne tak, ako by to u profesionálneho športovca malo vyzerať.
Prikývli ste okamžite alebo ste si to museli rozmyslieť?
Nebolo to jednoduché rozhodovanie. Mal som predsa rozbehnutú už aj pracovnú kariéru a bol som zvyknutý na určitý režim. Zavážilo najmä to, že streľbu milujem. Už takmer tridsať rokov. Bez ohľadu na to, či strieľam dobre alebo zle. Urobil som to, aby som sa raz spätne nevracal k tomu, že ma čosi v kariére hendikepovalo a nevyužil som takúto príležitosť.
Prejavil sa väčší časový priestor na prípravu okamžite?
Samozrejme, hoci mi prípravu skomplikovala choroba. No keby ma zastihla ešte v činnej službe, bolo by to pre mňa ešte náročnejšie. Počas PN-ky by mi stála robota a potom by som musel doháňať zameškané v práci aj na strelnici. Bolo by to výrazne ťažšie, hoci ľahké to nie je ani teraz. No stále mám dostatok času a priestoru, aby sa všetko vrátilo do starých koľají.
Ako veľmi vás pribrzdila choroba?
Začalo sa to už na prvých pretekoch sezóny v Trnave. Trochu ma prefúklo a prechladol som. Keď som si myslel, že som už zdravý, pridal som na obrátkach, šiel na sústredenie do Maďarska, no prechodená choroba sa vrátila a neskutočne ma zložila. Padla mi imunita, schudol som a dosť vážne mi to zasiahlo do technických vecí. Keď som chcel trénovať nacvičené pohyby, telo robilo niečo iné. Preto sa musím dostať technicky stopercentne späť a až potom príde na rad psychologická príprava. Pomáha mi výborne nastavený realizačný tím s trénerom Branislavom Slamkom, osobným trénerom, ktorým je otec Vojtech a poradcu na stravovanie mi robí manželka Patrícia.
Vynechali ste podujatia Svetového pohára. Nepodozrievajú vás konkurenti, že sa schovávate?
Mal som echo, že ma súperi v Riu hľadali a pýtali sa, čo je so mnou. Bolo aj nejaké podpichovanie, ale niektorí ma videli. Napríklad na nedávnych menších pretekoch na Malte bola celkom dobrá konkurencia vrátane kompletného olympijského tímu Talianov. Tento rok mám kalendár nastavený trošku inak, hoci na Svetový pohár do Ria som chcel ísť. Robíme všetko pre to, aby som podal maximálny výkon práve na olympiáde.
Dá sa aj v streľbe načasovať forma na konkrétne podujatie?
Robí sa to ťažko, ale dá sa na tom pracovať. Môžete byť stopercentne technicky aj fyzicky pripravený, aj psychicky preteky zvládnuť na maximum, ale potrebujete mať ešte aj kus šťastia. Všetko musí do seba ideálne zapadnúť. Sme totiž len ľudia, nie roboti a každú súťaž rozhodujú drobné detaily.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Olympijskú strelnicu v Riu ste nevideli. Chýba vám to?
Viackrát sa mi stalo, že som prišiel na strelnicu, nepoznal ju a šiel takpovediac naostro. Takto to jednoducho je, v Riu som nebol a musím sa s tým popasovať. O strelnici som debatoval s Majom Kovačócym – a jeho dojmy nie sú najlepšie. Pred Pekingom aj Londýnom bolo podujatie Svetového pohára na miestnej strelnici ozajstnou generálkou. Strelnica v Riu však ešte nebola technicky úplne dotiahnutá a nefungovala tak, ako mala. Brazílčania ešte rozmýšľajú o nejakých technických zmenách, čo ma prekvapuje. Videl som fotky, video a mám veľa informácií od Maja, ale osobný pocit z miesta je niečo úplne iné. Treba si to precítiť, aby ste zvolili vhodnú prípravu, strelnicu aj techniku. Budeme to riešiť operatívne. Asi vycestujeme skôr, ako sme mali naplánované.
Chystáte sa už na tretiu olympiádu. V čom teraz bude iná?
Očakávania sú veľké pred každou olympiádou. Pre mňa je základ vydať zo seba všetko, aby som bol vnútorne spokojný, že sa mi vrátila všetka robota, ktorú som do toho vložil. Tlak na olympiáde sa nedá s ničím porovnať. Ak chcete uspieť, musíte sa s tým vyrovnať. Som dvojnásobný majster sveta, ale v našom športe sa nedá povedať, že tieto preteky vyhrám. V Riu bude tridsať špičkových strelcov. Každý z nich má olympijskú medailu, vyhral majstrovstvá sveta, Európy či iných kontinentov alebo preteky Svetového pohára. Inak by sa na olympiádu nedostal. Každý môže vyhrať, preto je každá chybička rozhodujúca.
Príde vás do Ria povzbudiť niekto z najbližších?
Asi nie. Brazília je veľmi ďaleko a je to tam nebezpečné. Bude rozumnejšie sledovať súťaže v pohodlí domova. V Londýne boli so mnou otec aj manželka. Bolo to veľmi dobré, s manželkou som trávil čas aj medzi položkami. Olympiádu sa prežíval až príliš, teraz si to nesmiem toľko pripustiť. Najbližší so mnou nebudú, ale bude tam Majo, s ktorým to už spolu nejaký čas ťaháme. Stres si nejako podelíme (smiech).