Po rokoch tvrdej driny totiž odsunuli legendy na druhú koľaj a pôjdu na svoje premiérové olympijské hry. Peter Škantár (34) so svojim bratrancom Ladislavom boli so šiestym miestom vo finále C2 síce nespokojní, ale úsmev na tvári im nechýbal. „Bude to veľmi ťažké. No urobíme všetko pre to, aby sme domov priviezli z Ria cenný kov,“ sľubuje starší z dvojice deblkanoistov, ktorí pod piatimi kruhmi nahradia bratov Hochschornerovcov.
Ako hodnotíte vašu finálovú jazdu?
Urobili sme niekoľko chýb, najmä na protiprúdnych bránkach. Dokonca som musel Lacovi napraviť prilbu, lebo mu spadla na oči. Nebolo to ideálne, je ešte čo zlepšovať. Boli to majstrovstvá Európy, každý sa snaží získať cenný kov. Nevyšlo to, škoda.
Prevláda napriek tomu u vás spokojnosť?
Samozrejme. Primárnym cieľom bolo dostať sa na olympiádu, čo sa nám aj podarilo. No potešila by nás určite aj medaila z domácej vody.
Tú získali vaši kolegovia Ján Bátik a Tomáš Kučera. Prekvapili?
Keď bolo jasné, že získali zlato, išli sme za nimi. Srdečne sme im pogratulovali, veľmi im ho prajeme. Predviedli fantastickú jazdu, tešíme sa s nimi. Pred domácimi fanúšikmi to zvládli naozaj s bravúrou.
Čo pre vás znamená účasť v Riu?
Je to splnený sen. Konečne nám to vyšlo. Ešte tomu stále neverím. Zrejme až po pár dňoch si uvedomím, čo sme dosiahli. Som neskutočne šťastný. Rád by som sa poďakoval divákom aj nášmu fanklubu. Bez ich energie a podpory by sme to dokázali len ťažko.
Vedeli ste pred vašou jazdou, že Hochschornerovci svoju nezvládli?
Áno, počuli sme to. Opadol z nás počiatočný stres. Snažili sme sa pred domácimi tribúnami ukázať, že máme na to, aby sme zabojovali o medaily.
Čo vám prebehlo mysľou v momente, keď ste vedeli, že ste istými účastníkmi v Riu?
Vedeli sme, že to chalanom nevyšlo. Oficiálne výsledky sme však ešte nemali. Nič nebolo isté a chceli sme emócie potlačiť.
Aké pocity prežívate po toľkých rokoch driny?
Je to veľká satisfakcia. Ťažko sa mi hľadajú slová. Tomuto športu sme obetovali strašne veľa. Na olympiádu si zaslúži ísť mnoho športovcov a je ťažké sa tam dostať. Ide tam len jedna slovenská loď a som šťastný, že sme to práve my.
Cítite aj úľavu?
Celá príprava smerovala k týmto majstrovstvám Európy. Spadol nám kameň zo srdca. Bojovali sme so súpermi aj s vlastnou psychikou, ktorá je niekedy náročnejším protivníkom ako konkurenti.
Tešíte sa, že vymeníte Váh za kanál v Riu?
Už v stredu tam ideme trénovať. V Liptovskom Mikuláši bolo naozaj chladno. Voda v Brazílii nám sedí, tešíme sa tam. Musíme však poriadne tvrdo pracovať a vymazať nedostatky.
Idete na olympiádu po Hochshornerovcoch, ktorí všetky štyri účasti premenili na medailu. Aké sú vaše ambície?
Bude to veľmi ťažké. No urobíme všetko pre to, aby sme na Slovensko priviezli cenný kov. Samozrejme, nemusí to vyjsť. Verím však, že sa to podarí a potešíme fanušikov aj samých seba.
Je to posledná olympiáda pre C2. Čo si o tom myslíte?
Je to škoda, ale nič sa nedá robiť. Bude to veľká zodpovednosť. Hochšíci nasadili latku veľmi vysoko, čaká nás náročná úloha.