„Som najšťastnejší človek na svete. Splnil sa mi sen. Nebolí ma nič, len trochu oči, keďže som päť nocí v závere Dakaru takmer nespal. Nemali sme síl ani na oslavy priamo na mieste. Všetci sme totiž zo seba vydávali maximum. Posledné etapy boli najnáročnejšie. Oddychovať však budem až neskôr. Treba si trochu užiť to, čo sme dosiahli. Nemusí sa to opakovať. Najviac sa teším na to, že budem s manželkou a dcérkou Sofinkou. Počas záverečnej prípravy pred odletom som spával v inej izbe, ale teraz budem rád, keď sa bude malá vrtieť v posteli a vyrušovať ma,“ priznal 33-ročný slovenský reprezentant.
Piaty už byť nechce
Viackrát počas stretnutia so zástupcami médií zopakoval, ako veľmi si cení prínos všetkých členov Slovnaft teamu, ktorí mu pomáhali priamo počas pretekov, ale aj podporu sponzorov. Spoločnosť na Dakare mu robila štvorica Zlatko Novosad, Martin Kubačka, Viliam Tóth a Marián Jacina.
„Potrebujem okolo seba ľudí, ktorí sú rovnakí srdciari ako ja. Nie je všetko len o fabrickom tíme, pre mňa je dôležitejšia psychická podpora od mne blízkych ľudí. Keď som vyhral desiatu etapu, s nadšením ma čakali v cieli a až z ich obrovskej radosti som zistil, že som bol najrýchlejší. Tento rok som nerobil v bivaku absolútne nič, mohol som sa sústrediť na seba, oddýchnuť si a pripravovať sa na ďalšiu etapu. Pomohlo mi aj to, že som spal v karavane. Mal som svoje pohodlie a cítil som sa ako doma. Keby som mal nabudúce opäť spať v stane, bol by to veľký rozdiel,“ priznáva Svitko.
Potešilo ho, že mu priali viacerí jazdci – súperi, ale aj ľudia od organizátorov. Všetci dokázali oceniť, že sa dostal medzi najlepších aj bez podpory fabrického tímu. „Pomoc nám ponúkli aj ľudia z KTM. Zastavil sa pri mne oficiálny kameraman z vrtuľníka, že mi držal palce a pre neho som ako nefabrický jazdec víťaz ja. Skončiť do tretieho miesta bolo mojím snom, podstúpili sme náročnú prípravu, boli sme súťažiť v Maroku či trénovať v Chorvátsku. Odniesla si to moja rodina, ale jedinou vecou, ktorou som im to mohol vrátiť, je táto krásna soška. Som presvedčený, že sú všetci šťastí so mnou,“ dodal trojnásobný majster Európy v endure.
Hoci si chce najprv užiť veľký úspech, neskrýva, že už aj teraz myslí na ďalší ročník Dakaru. „Prvé myšlienky som mu venoval už po prejazde cieľovou rampou. No zatiaľ o tom nechcem hovoriť. Ďalšie ambície? Keď už som bol druhý, prečo nie aj prvý. Samozrejme treba k tomu aj kopu šťastia. Fabriky teraz neriešim. Po druhej priečke už nechcem byť nabudúce piaty, to je logické… Či sa mi raz podarí Dakar aj vyhrať, je vo hviezdach, ale urobím pre to všetko,“ vysvetľuje.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Novosada presvedčilo kamarátstvo
Mechanik Zlatko Novosad prezradil, že počas úspešných pretekov mal s motorkou výrazne viac práce než pred rokom. No o to väčšiu radosť má z dosiahnutého výsledku. „Od prvého dňa sme museli stále niečo meniť a opravovať. Aj padal, ale často šlo aj o opotrebovanie materiálu. Čím idete rýchlejšie, tým sa motorka viac kazí. Naše diely nie sú z takého kvalitného materiálu ako u fabrických strojov,“ prezradil.
Mnohí, ktorí vyskúšali Dakar na vlastnej koži v úlohe mechanika či iného člena tímu, vravia: nikdy viac. Čím si ho teda slávna rely získala? „Od malička sa motám pri motorkách a autách, súťažil som a so Števom sme dlhoroční kamaráti. Veľmi mu prajem to, čo dosiahol a chcem mu v tom pomáhať. Robota mi nevadí. Priznávam však, že počas prvého Dakaru som sa aj ja pýtal, či mi ten stres stojí za to. Výsledok totiž závisí od Števa a toho, ako vydrží motorka. Keď sa pokazí, môže to ísť aj na moju hlavu. Tento rok sme počas Dakaru ozaj nič okrem pretekov nevideli, neoddýchli sme si. Pred voľným dňom sme mali tisíc kilometrový presun, boli záplavy a ledva sme sa dostali do bivaku, kde bolo navyše s motorkou akurát veľa práce,“ priznal Novosad.
Rovnako ako Svitka a ďalších členov tímu, ho veľmi mrzelo a hnevalo, že sa všetci spoločne nestretli na pódiu pri slávnostnom vyhlasovaní výsledkov. „Po skončení meraného úseku v poslednej etape nasledoval ešte 400-kilometrový presun do cieľa. Počkali sme na Števa a šli spoločne. Pre istotu, aby sa mu nič nestalo. Keď sme dorazili do mesta, Števa poslala navigácia jedným smerom a nás druhým. Prišli sme do depa, odovzdali stroje a povedali nám, že záverečný ceremoniál je niekde úplne inde. Bežali sme tam, ale nestihli sme to. Organizátori totiž posunuli čas, kedy šiel Števo na pódium. Dva týždne sa trápite, tvrdo makáte a keď si chcete spoločne užiť radosť z krásneho úspechu, tak to takto dopadne,“ posťažoval sa.