Tridsaťtriročný slovenský reprezentant mu všetko vynaložené úsilie postupne vracia. Úspechmi. Či už krásnymi výsledkami v domácich i medzinárodných súťažiach v endure (mimo iného je trojnásobným majstrom Európy), na Šesťdňových a v ostatných rokoch aj na najprestížnejšej rely na svete – Rely Dakar.
Najprenikavejší úspech dosiahol ambiciózny motocyklista Slovnaft teamu v závere týždňa, keď dokončil 37. ročník Dakaru na nádhernej druhej priečke, čím vytvoril maximum slovenského jazdca na tomto podujatí.
„V sobotu sme otvorili šampanské, pripili si a skromne to oslávili doma s manželkou. Poriadna zábava však vypukne až dnes, keď príde Števo domov. Už sa neviem dočkať,“ priznáva Svitko st. Jeho syn na Dakare dokonale naplnil svoje predstavy o umiestnení v prvej trojke. Ba sen v reále ešte vylepšil. Od začiatku držal krok s najlepšími, po druhej etape sa usadil v prvej päťke a nižšie už neklesol.
„Vedeli sme, že Števo je super pripravený a urobí všetko, aby konečne dosiahol to, po čom tak veľmi túžil. Voľakedy sa hovorievalo, že Dakar začína až po siedmej etape, no už to neplatí. Kto chce skončiť vpredu, musí zaberať hneď od začiatku. Rozdiely medzi jazdcami sú veľmi malé a každé zaváhanie vás môže posunúť nižšie. Páčilo sa mi, že si držal svoju pozíciu a nesnažil sa za každú cenu ohroziť aj lídra Pricea. Uznal, že je najlepší a zaslúži si vyhrať,“ vraví nadšený otec.
Svitko ml. bol v rámci 37. ročníka slávnej rely jeden deň aj na priebežnom prvom mieste a desiatu etapu vyhral. Rovnako ako on, ani otec čiastkovým výsledkom príliš veľkú dôležitosť neprikladá.
„Potešilo nás to, ale dôležité je len to, na akom mieste ste po skončení poslednej etapy. Čo by ste mali z toho, vyhrať tri či štyri etapy a neprísť do cieľa? Bolo vidieť, že Števo šiel veľmi rozumne. Tak rozvážne ešte na Dakare nikdy predtým nejazdil. Nič ho neprekvapilo a nerozhádzalo,“ vysvetľuje Svitko st., ktorý si Dakar vyskúšal na vlastnej koži.
V roku 2013 sa posadil do buginy, no púštne dobrodružstvo sa pre neho pre zlomený záves zadného kolesa skončilo už v druhej etape. Zmenil sa jeho pohľad na Dakar po vlastnej skúsenosti?
„Samozrejme. Nedá sa ani opísať, aký obrovský rozdiel je v tom, keď o Dakare len počúvate a keď ho po prvý raz zažijete. Števo sa sústreďuje len na preteky a hovorí, že tam nie je čo vidieť. No atmosféra, príroda a ľudia okolo, to je čosi neuveriteľné. Bol to parádny zážitok a nebránil by som sa vrátiť sa tam, hoci je to asi nereálne,“ priznáva.
Foto: SITA
Bojí sa o syna viac alebo je naopak pokojnejší, keď videl, ako to priamo v Južnej Amerike celé funguje?
„Bojím sa stále rovnako. Možno tento rok ešte viac ako predtým,“ usmeje sa a pokračuje. „Samozrejme, pri jeho premiére to bolo trošku iné. Nikto sme nevedeli, do čoho presne ide a čo ho tam čaká. Je jasné, že na Dakare na vás číha oveľa viac rizík, ako keď sedíte doma pri televízii. Priznám, že teraz mi robil trošku nervy v predposlednej etape. Báli sme sa, aby neprišiel o náskok na tretieho. Mohol trošku pridať, aby nás upokojil. No iste presne vedel, čo robí.“
V posledných dňoch mu syn robil veľkú radosť, no boli aj náročnejšie chvíle. Nikdy však peniaze investované do jeho kariéry neľutoval.
„Z čoho iného sa dá tešiť, ak nie z úspechov vlastných detí. Niektorí ľudia majú peniaze, šetria si ich, ale nemajú mať z čoho radosť. Keď bol Števo mladší, musel som riadne drieť, ale on tie peniaze nikdy neprepil, neprehral na automatoch. Neustále nám robí radosť,“ hovorí. Nezabudne dodať, že hrdý bol v ostatných dňoch nielen na syna, ale aj na slalomárky Veroniku Velez-Zuzulovú a Petru Vlhovú.
„To, akú reklamu urobili oni traja za pár dní Slovensku, to sa len tak nevidí. Pol sveta hľadalo na mape našu krajinu, odkiaľ to sú takí skvelí športovci. Možno by si od štátu zaslúžili väčšiu podporu za to, čo preň robia. Veď politici rozhadzujú milióny sem, milióny tam,“ dodal.