Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Odišla legenda priviazaná k mikrofónu

Pred bezmála 45 rokmi napísal so svojím najčastejším televíznym parťákom Vítom Holubcom knihu Pripútaný k mikrofónu. Lepší názov sotva mohla dostať, nič necharakterizuje lepšie väčšinu jeho profesionálnej i životnej dráhy.

18.01.2016 11:00
Karol Polák Foto: ,
Karol Polák.
debata (16)

Karol Polák bol pre generácie fanúšikov i športovcov rovnako známy i populárny ako najjagavejšie hviezdy slovenského športového neba. V nedeľu skoro ráno do neho odišiel navždy. Legendárny televízny športový komentátor podľahol ťažkej chorobe v nemocnici v bratislavských Podunajských Biskupiciach vo veku 81 rokov.

Bol originálny, smútil za časmi socializmu, mal svojské názory, ale najmä nezameniteľný typický hlboký hlas. Mnohí ho imitovali a organizovali súťaže, kto ho vierohodnejšie napodobní.

„Imitátorov mám dosť, dokonca keď zajdem na pivo, stáva sa mi, že obyčajní ľudia spustia – dobrý večer z Tehelného poľa, vážení diváci…“ parodoval sám seba akoby práve sedel za mikrofónom.

Do posledných chvíľ uprednostňoval pri práci len pero, nemal počítač, internetu sa vyhýbal, vôbec ho nepoužíval, a predsa mal rozsiahly, bohatý archív s množstvom informácií, udržiaval si stále dobrý prehľad v športovom dianí. Aj napriek tomu, že v ňom už štvrťstoročie priamo nepôsobil.

Z televízie odišiel ešte v roku 1991. Napriek tomu stihol za viac ako tridsať rokov nesmierne veľa. Zúčastnil sa na šiestich zimných a šiestich letných olympijských hrách, siedmich majstrovstvách sveta a siedmich majstrovstvách Európy vo futbale, s mikrofónom v ruke približoval neopakovateľným spôsobom tridsaťdva majstrovstiev sveta a Európy v krasokorčuľovaní, tridsať ročníkov Pretekov mieru a mnohé iné významné športové podujatia.

Spočiatku ho vábila úplne iná múza. Hral na husle, študoval spev na konzervatóriu a napokon sa rozhodol pre hereckú dráhu, absolvoval Vysokú školu muzických umení. Do tajov tohto remesla ho zaúčali aj takí majstri ako Viliam Záborský či Beta Poničanová.

Vyhrala televízia. Aj vďaka náhode. „V auguste 1958 som sa už chystal do Martina, kde som dostal angažmán. Vtedy som stretol na ulici Dušana Gábora, ktorý pracoval v televízii ako šéf hlásateľov. Potrebovali zaskočiť za Gustíka Täubera, ktorý ochorel. Ty máš skúsenosti, už si sedel za mikrofónom, vravel a ani nečakal na odpoveď. Odviezol ma na Kamzík a večer som už hlásil Televízne noviny,“ spomínal na svoje začiatky.

Televízia vtedy robila prvé nesmelé krôčky, ale rýchlo sa stala fenoménom. Na osud, ktorý ho tam zavial, sa nikdy nesťažoval. „V mojej profesii som sa vypracoval na špičku, čo by som v herectve sotva dokázal, to by som sa musel stať národným umelcom v národnom divadle,“ pripomínal. Štyri roky hlásil v televíznych novinách.

„Potom sa začínala formovať športová redakcia, vedeli, že šport mám rád, hrával som sedem rokov druhú ligu v basketbale. Spolu s Radom Siváčkom sme robili všetky športy. Zostala mi mozaika veľkých zážitkov, medzi ktorými vyčnievajú Nepelove triumfy, olympijské zlaté medaily Rašku i Tkáča. Alebo Smolíkove či Moravcove výkony na Pretekoch mieru.“

Jeho športom číslo jeden však zostal futbal, neraz vravel, že je to jeho láska na celý život. Legendárnym sa stalo jeho komentovanie penaltového súboja vo finále ME 1976 v Belehrade s Panenkovou skvelou víťaznou pointou, ale nikdy nezabudol pripomenúť ani úspech futbalistov Slovana vo finále PVP.

Karol Polák Foto: Ivan Majerský, Pravda
Karol polák Karol Polák

Po odchode z televízie pracoval v stávkovej kancelárii Terno ako riaditeľ pre propagáciu. Vrátil sa ešte aj do médií, mal svoje relácie v súkromnej televízii i rádiu. Stal sa známy aj ako moderátor zábavných, kultúrnych relácií, športových podujatí organizovaných pri rôznych príležitostiach. Jeho pracovné nasadenie aj v pokročilom veku bolo obdivuhodné.

„Stále prichádzajú telefonáty. Pozývajú ma na rôzne akcie. Od začiatku roka som mal tuším voľný len jeden víkend. Mám svoj dvojhodinový program, ktorý sa volá Z blata do kaluže. Rozprávam v ňom svoje zážitky, vtipy, odznejú aj populárne melódie s mojimi textami. Cestujem s ním po Česku i Slovensku, ale najväčší ohlas má na Morave, kde som s touto šou vystúpil už 87-krát,“ vravel v rozhovore krátko po svojej osemdesiatke v septembri 2014.

Niekoľko dní po tom mu zomrela manželka Eva. Vlani v septembri sa tretí raz oženil, zobral si dlhoročnú priateľku Agátu. Z prvého manželstva má dcéru Vieru, z druhého syna Karola.

Zákvas prerušil Polákov priamy prenos z Moskvy

Karol Polák sa stal televíznou legendou, viaceré jeho výroky zľudoveli. Napríklad jeho bonmot „aj tie najkrajšie nohy sa niekde končia“ Odznel v prenose z krasokorčuľo­vania, keď kamera ukazovala detail nôh Liany Drahovej, pomaly išla zdola od členkov, cez kolená, stehná…

Po rokoch spomínal s humorom aj na chyby, ktoré sa mu mohli stať osudnými, ale vždy sa mu prepiekli. Po smrti prezidenta Antonína Zápotockého zvolili jeho nástupcu – Antonína Novotného. Poplietli ho krstné mená a zahlásil, že Slovenská národná rada poslala pozdravný telegram novému prezidentovi, súdruhovi Antonínovi Zápotockému…

V roku 1972 komentoval v Sapore otvorenie zimných olympijských hier. Keď sa na štadióne objavila československá výprava, spustil s pátosom – vítame v bráne borcov delegáciu Československej sovietskej socialistickej republiky.

„Skratku ČSSR sme vtedy ešte nemali zaužívanú, jedno "s“ som v nej mal odrazu navyše. Preľakol som sa, okamžite som zložil mikrofón. Karle, dokomentuj to, ja končím, vravel som Mikyskovi. Naozaj dobehol technik a vraví, že mám ísť okamžite k telefónu, že volá Praha. Na druhom konci bol námestník Diviš. Čo to vyvádzaš? pýtal sa ma a ja som sa mu usiloval niečo vysvetľovať. Chvíľu bolo ticho a potom som prekvapený počul: Nič si z toho nerob, predbehol si dobu," so smiechom približoval svoj najväčší lapsus.

Za vyše tridsať rokov sa vyskytli aj situácie, keď sa musel pohotovo vynájsť. Napríklad keď komentoval priamy prenos z Moskvy zo zápasu ZSSR – Brazília. „V bufete som si dal studený zákvas a ten začal fungovať. Už sa to nedalo vydržať. Odložil som mikrofón v polovičke vety. Odbehol som, po piatich minutách sa vrátil a opäť zapol mikrofón. Po chvíli som sucho zahlásil: práve ma technici informovali, že ste ma chvíľu nepočuli. Áno, pán Polák, na chvíľu ste vypadli, ale už je to zasa v poriadku, reagovali do slúchadiel z Prahy…“

© Autorské práva vyhradené

16 debata chyba
Viac na túto tému: #Karol Polák