Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Dovolenku vymenila za Dakar. Neľutujem, vraví mladá Slovenka

V doterajšej histórii Rely Dakar sa na štart postavilo už pätnásť Slovákov, ale ženské zastúpenie chýba. Aspoň pokiaľ ide o pretekárky.

09.01.2016 12:00
Radka Mazáková, Ivan Jakec, štefan svitko, rely... Foto:
Radka Mazáková na Rely Dakar s poprednými slovenskými jazdcami Štefanom Svitkom a Ivanom Jakešom.
debata

Aspoň pokiaľ ide o pretekárky. Napriek tomu sa na Slovensku našla trojica žien, ktorá výzvu púštnej divočiny už prijala – v dvadsiatom ročníku (1998) sa na legendárnej trase z Paríža do Dakaru objavila v úlohe novinárky Marie Stracenská, ktorú o pätnásť rokov – avšak už na juhoamerickej pôde – nasledovala mechanička Gabriela Čipková. Pred troma rokmi rely absolvovala mladá novinárka, rodáčka z Košíc, vyštudovaná psychologička Radka Mazáková (27).

Ako ste sa dostali k motoristickému športu?
Mňa i sestru už ako malé otec brával na regionálne podujatia Cassovia Cup, hybridné preteky, niečo medzi motokrosom a countrycrossom, ktoré sa konali v okolí Košíc. Zo spoločenskej udalosti sa neskôr stala vášeň, najmä po tom, čo sa otec i sestra začali na týchto podujatiach aktívne zúčastňovať. Medzitým som sa dostala k práci s mikrofónom a začala akcie moderovať, písať do motomagazínov a na internetové portály. Z akcií po Slovensku sa časom stali celoeurópske i svetové. Mala som možnosť naučiť sa dobre po anglicky, čo mi otvorilo cestu aj na legendárnu Rely Dakar.

Kto vám dal šancu zúčastniť sa na Dakare 2013?
Oslovil ma Ján Zaťko, s ktorým som sa poznala z majstrovstiev Slovenska v countrycrosse. Podľa jeho slov zavážil môj vzťah k motorizmu i dobrá znalosť angličtiny. Išiel však do rizika, keďže nie som žiaden mechanik a ledva viem prezuť tzv. mousse, čo je penová výplň do pneumatiky. Zaťko je však duchom mladík, okolo ktorého sa stále dejú netradičné veci. Mala som našetrené nejaké peniaze, ktoré som namiesto do dovolenky investovala do leteniek a zabezpečenia potrebných vecí na Dakar. Mohla som za ne ležať niekde na pláži pri mori, ale neľutujem. Dakar mi priniesol zážitky, ktoré mi neponúkla doteraz žiadna dovolenka.

Ako ste dovtedy vnímali toto podujatie?
Zúčastniť sa na ňom bol môj dlhoročný sen. Začala som ho intenzívnejšie vnímať v období, keď sa na štarte objavil Jaroslav Katriňák. Sledovala som ho v televízii, čítala o ňom v novinách a časopisoch. Raz som na Eurosporte videla dievčinu, ktorá ho komentovala. Vlasy mala rozcuchané vetrom, tvár ošľahanú pieskom. Vtedy som si povedala, že niečo podobné by som chcela robiť aj ja. V púšti sa mi to napokon splnilo do bodky. Chýbala už len kamera Eurosportu (smiech).

Zoznámili ste sa aj s Katriňákom a rovnako s ďalšími Slovákmi na Rely Dakar?
Jara Katriňáka som vnímala ako legendu. Zoznámili sme sa na MS juniorov v Bulharsku, kde viedol slovenskú výpravu. Odvtedy sa radi vídame pri rôznych pretekoch doma i v zahraničí. Ivana Jakeša som spoznala v Papradne, na domácom šampionáte v countrycrosse. Ak by mi vtedy niekto povedal, že sa s ním raz stretnem na Dakare, neverila by som. Veľmi dobre si rozumiem aj so Štefanom Svitkom. Je drsnejšia oravská nátura a získať ho ako priateľa bolo komplikovanejšie, potrebovali sme na to viac času.

Kto tvoril Turboteam Zaťko Slovakia, ktorého ste boli na Dakare súčasťou?
Štartovala som v podpornom vozidle, celkovo nás bolo šesť. Motocyklisti Ján Zaťko i Dušan Čipka sa zúčastnili už na Dakare 2012, do cieľa však dorazil iba Čipka. V jubilejnom 35. ročníku, keď sme boli v Južnej Amerike spoločne, si prizval ako mechanikov syna Dušana a dcéru Gabrielu. Zaťka okrem mňa sprevádzal Miroslav Šipikal, výborný mechanik s niekoľkými Šesťdňovými na konte.

Aká bola vaša úloha v tíme?
Spočívala v písaní článkov a zabezpečení prepravy tímu z jedného miesta na druhé, ktoré neraz delilo aj 800 km. Mimochodom, keď som za volantom sedela ja, išli si všetci oči vyočiť. Dievča na Dakare je stále raritou, ak nepočítame krásne hostesky na štarte a v cieli. Po Janovom dojazde do cieľa som sa stala "dievčaťom pre všetko“: miešala som iontové nápoje do camelbagu (vaku s vodou), vyznačovala nebezpečné miesta v itinerári, prala… Zatiaľ čo Miro sa staral o stroj a pneumatiky. Stále bolo treba riešiť veľa vecí, napríklad rozložiť a poskladať stan, ale aj zmierňovať napätie, ktoré zo dňa na deň s rastúcou únavou silnelo. Bolo dôležité, aby sme sa navzájom nehádali. Nebolo to jednoduché.

Na rely ste zažili aj smrteľnú nehodu…
Dodnes ju mám pred očami. Smrť pretekára v tesnej blízkosti som zažila už predtým, nie je to nič príjemné. Onoho 11. januára 2013 zahynul Francúz Thomas Bourgin, 25-ročný debutant, ktorý na Dakar vyrazil s kamarátom. Stalo sa to v úseku Calama – Salta na čilskej strane pohoria Ánd, v úzkom horskom priechode. Iróniou bolo, že išlo o prejazdový úsek, nemal sa kam ponáhľať. Zahynul po strete s automobilom čilskej polície. Bourgin nebol prikrytý plachtou, na úzkej ceste sa ani nedal odvrátiť pohľad. K tragédii došlo na hraniciach, kde sa pretekári navzájom čakali. Aj skúsenejší Bourginov kamarát teda čakal. Ibaže kamarát nechodil. Zapamätala som si štartové číslo rozbitého motocykla – 106. Ten kamarát zastavil aj mňa a pýtal sa, či sme po ceste nevideli spomínané číslo. Videli, žiaľ, motocykel ležal na zemi a jazdec bez známok života, odvetila som…

Čo podľa vás motivuje ženy, aby vyrazili na Dakar?
Moja sestra sa venuje motokrosu, môžem potvrdiť, že motivácia žien je veľmi podobná tej mužskej. Aj ony chcú robiť niečo, čo sa im zdá zaujímavé. Áno, ženy nemajú takú silu a takú kontrolu nad motocyklom, ale na rozdiel od mužov sú často vytrvalejšie a odolnejšie.

Na Dakare sa ešte nezúčastnili slovenské motocyklistky. Trúfla by si naň vaša sestra Stanka?
Fíha, to fakt neviem, to by musela povedať ona. Na nedávnej Medzinárodnej šesťdňovej motocyklovej súťaži v okolí Košíc sme mali aj ženské zastúpenie – Karin Hostinskú a Katarínu Juríčkovú. Ony by mohli raz vyraziť na Dakar. Na účasť v púštnych rely však treba mať najmä dostatok financií. A mať na to utvorené podmienky. U nás nemáme – na rozdiel od Austrálie či Francúzska – ani takú tradíciu. Chce to teda ešte nejaký čas.

Vy sa netúžite vrátiť na Dakar?
Keby bola príležitosť, veľmi rada. Zostali mi krásne zážitky, často sa k nim vraciam. A zavše sa mi o ňom aj sníva. Dakar je naozaj to, čo má Ivan Jakeš vytetované na tele: Kto nezažil, nepochopí.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Rely Dakar #Radka Mazáková