Na európskom šampionáte v krátkom bazéne v izraelskej Netanyi slovenská ženská jednotka na vlastnom tele pobadala, ako bolí stovka pod päťdesiatosem sekúnd. V semifinále ju zvládla za 57,96, a hoci vo finálovej osmičke bola o päť stotín sekundy pomalšia, o poriadny kus si posunula osobný a zároveň slovenský rekord, ktorý v novembri vzala Martine Moravcovej. Hoci na túto disciplínu sa zameriava len pár týždňov, momentálne je v nej európskou sedmičkou.
Na motýľkarskej stovke už dlhšie máte splnený A-limit na olympijské hry do Ria de Janeiro. A čo znak?
Stovka je pre mňa celkom lákavá. Táto disciplína mi sedí, mám dobré nohy. Psychicky som si už potrebovala oddýchnuť od ‚delfína‘.
Čo je pre vás na znaku najťažšie?
Vydržať po obrátke pätnásť metrov pod vodou. To je fakt masaker. Najmä natrénovať to, potom v pretekoch by to už nemal byť problém. Veľmi to bolí. A treba mať dobré, silné nohy.
Keď ste v polovici novembra vzali na stovke znak bradatý rekord Moravcovej, priznali ste, že ste dlhšie hľadali motiváciu. O čo konkrétnejšie išlo?
Od augustového svetového šampionátu v Kazani som mala väčšie očakávania. Nebolo to síce hrozné, ale dúfala som, že moje vystúpenia nebudem končiť už v rozplavbách. Rok pred Riom by ma to povzbudilo, takto som zostala sklamaná. Prišli tri týždne voľna a konečne som viedla normálny život. Nevedela som potom nájsť motiváciu znova sa pustiť do tréningovej driny, keď sa nedostavuje výsledok. Celé myslenie sa mi otočilo na negatívne. Dva mesiace sme s tým s trénerom bojovali, a tak sme dospeli k rozhodnutiu, že to trochu zmeníme a nebudeme sa zameriavať na ‚delfína‘. Pomohlo mi to.
Nemohli vás ovplyvniť aj skutočnosti, že už máte splnený limit do Ria a nasleduje menej atraktívna časť sezóny v neolympijskom krátkom bazéne?
Rozumiem a sčasti to tak môže byť. So splneným limitom prišlo určité uvoľnenie pre myseľ, takže áno.
V plaveckom svete žiaria sedemnásť- aj dvadsaťšesťročné pretekárky. Vy budeme mať v marci dvadsaťtri. Povedzte, v akej fáze kariéry sa nachádzate?
Rio by mal byť vrchol. Neviem, či po olympiáde budem chcieť ísť znova do toho. Možno si doprajem pauzu, pol roka, rok. Celkom ma lákajú ešte majstrovstvá sveta 2017 v Budapešti.
Pri rozhovoroch vystupujete vždy rozvážne, pokojne. Nastupujete aj do pretekov vyrovnaná?
Snažím sa pôsobiť primerane môjmu veku. Niekto skočí do vody, spraví toto a tamto a nerieši iné. Ja niekedy oveľa viac, akoby som musela, ale taká som sa už narodila. Človek si hlavu nesie všade so sebou. Čím som však staršia, tým sa veci snažím viac od seba oddeľovať. Už neprežívam pred súťažou taký stres ako trebárs pred dvoma rokmi. Čím viac je telo v napätí, tým viac sa stiahnu cievy. A to je zlé.
Ako sa najlepšie odreagujete?
Pri knihách, čítam naozaj veľa.
Plávanie je drina a nie zárobkový šport. Čo vás ešte pri ňom drží?
Maďarka Katinka Hosszúová ide na všetky svetové poháre, vyhrá iks disciplín, celý seriál a donesie si domov dvestotisíc dolárov. O tom my môžeme len snívať. Ale tým, že som zamestnankyňa VŠC Dukla Banská Bystrica, mám ľahšiu situáciu. Aj plavecká federácia nás viac podporuje, nemáme starosti, či môžeme ísť na sústredenie alebo si kúpiť také či onaké plavky. Nie je to dokonalé ako v iných krajinách, ale zlepšilo sa to. Som tiež rada, že sa mi konečne podarilo preniknúť do rekordných tabuliek. Keď skončím s plávaním, bola by som rada, ak by tam nejaký rok zostalo svietiť moje meno. Aby ľudia vedeli, že kedysi plávala nejaká Listopadová. Martinine časy sú stále kvalitné a neviem, či sa mi podarí prekonať ju v nejakej z jej hlavných disciplín.
Bude olympijské Rio zlomovým medzníkom vo vašom živote?
Určite. Ukáže mi, aký je výsledok, keď dám do toho všetko. Je to také svetielko v diaľke. Ďalšia olympiáda sa mňa už nebude týkať, tak dlho nebudem plávať. Chcem si dokončiť vysokú školu a som žena, takže je prirodzené, že už uvažujem aj nad ďalšími vecami, napríklad nad rodinou. Nevravím, že teraz, ale možno o tri, štyri roky. Plávanie je monotónny šport, drina od steny k stene. Celý život však nie je len o ňom, treba si to užiť, ale venovať sa aj ďalším veciam. Rozhodne som nesnívala o tom, že budem iba čisto športovkyňa.