Ešte len osemnásťročná kanoistka Hana Mikéciová v Taliansku debutovala na podujatí najvyššieho rangu. V C1 na 200 m obsadila tridsiate miesto zo štyridsiatich účastníčok. Z rozjázd bezpečne postúpila do semifinále, ale v ňom už nedosiahla umiestnenie ani čas, ktorý by ju posunul aspoň do C-finále.
„Necestovala som na šampionát s konkrétnymi cieľmi, len zajazdiť najlepšie ako to pôjde. Na tréningu som šla aj lepšie ako v semifinále, ale boli to najväčšie preteky, na akých som štartovala. takže úradoval aj stres. Musela som si zvyknúť na atmosféru. Cítila som sa ako malá rybička v akváriu. Je výborné, že som sa mohla porovnať s najlepšími – niektoré baby jazdia už desať či dvanásť rokov. Mrzí ma len, že som sa nedostala aspoň do C-finále,“ hovorí Mikéciová. S kanoistikou začala pred štyrmi rokmi. Pôvodne mala byť len zábavkou na leto.
„Najprv sme sa šli previezť s kamarátkami a potom som si povedala, prečo to neskúsiť. V kajaku som už v takom veku nemala šancu uplatniť sa, preto som rovno sadla do kanojky. Sama som prekvapená, ako ma to chytilo. Je skvelé, že robím, čo ma baví a ešte vďaka tomu môžem cestovať po svete, získavať skúsenosti a nadväzovať priateľstvá,“ vysvetľuje Mikéciová.
Vlani sa predstavila na juniorských MS v Szegede, kde skončila šiesta v B-finále. Veľmi si však pochvaľuje najmä sústredenia, ktoré pre kanoistky každoročne organizuje Medzinárodná kanoistická federácia.
Pôvodne začínala v Moravanoch nad Váhom, no tam športovali najmä deti, preto sa presunula do Piešťan, kde sa jej venuje Marcela Erbanová. „V klube sme len traja kanoisti – okrem mňa jeden kadet a junior, takže sa pripravujeme s kajakármi. Nemáme ani vlastného kanoistického trénera. Zopárkrát nám prišiel poradiť Maťo Rusnák, ktorý je tiež z Piešťan, ale pripravuje sa v Trenčíne. Základy nám dal jeho otec – povedal nám, ako držať pádlo, kľaknúť si do lode, ktorú nohu dať dopredu a ostatné detaily. Prvý mesiac som sa poriadne kúpala a zbierala modriny na nohách,“ hovorí mladá športovkyňa z Piešťan.
Hoci na najlepšie ešte stráca veľmi veľa, tiež sníva svoj olympijský sen. Kanoistky by sa pod piatimi kruhmi mali po prvý raz predstaviť v roku 2020 v Tokiu. „Aj preto tlačí medzinárodná federácia na členské krajiny, aby vysielali na šampionáty kanoistky. Nech potvrdíme, že si zaslúžime miesto na olympiáde,“ vysvetľuje a k svojim túžbam dodá: „Keď sa rysuje taká šanca, prečo ju nevyužiť. Čaká ma ešte veľmi veľa práce, ale dúfam, že sa do Tokia dostanem.“ Akú má konkurenciu doma na Slovensku?
„O rok mladšia Kristína Mrvová z Trenčína bola tento rok na juniorských majstrovstvách sveta. V kvalifikácii vyhrala C1 500 a ja C1 200, tak sa zväz rozhodol poslať mňa do Milána a ju do Portugalska. Musím si dať na ňu pozor,“ usmeje sa Mikéciová, ktorá začína posledný ročník na piešťanskom Gymnáziu Pierra de Coubertina. „Mám individuálny plán, ale zväčša len v závere školského roka. V poslednom ročníku by som rada vynechala čo najmenej. Potom budem zvažovať, akú vysokú školu si vybrať, aby sa štúdium dalo zladiť s kanoistikou,“ dodá.