O najcennejší kov sa postarala len nedávno zložená štvorica Denis Myšák, Erik Vlček, Juraj Tarr a Tibor Linka. „Fantastická zlatá medaila! Konkurencia v káštvorke je obrovská. Každý sa chcel pred budúcoročnou olympiádou ukázať v najlepšom svetle. Voľakedy si vo väčšine krajín sadali do štvorkajaku tí, ktorým sa príliš nedarilo v kájednotke. Teraz sa posádky skladajú z najlepších. Je to veľmi prestížna disciplína,“ vraví už desaťnásobný majster sveta Vlček.
Vyhrali ste systémom štart cieľ. To muselo trochu prekvapiť aj vás…
Veru, nebolo to takto plánované. Vedel som, že naša slabina je horší štart. Teraz sme hneď odskočili súperom o pol lode, čo ma prekvapilo. Po dvesto metroch sme prešli do výborného tempa, držali ho a stále boli pred ostatnými. Vedel som, že máme na medailu. Tristo metrov pred cieľom sme zrýchlili a už som nepochyboval o zlate.
V cieli ste oslavovali, usmievali sa a objímali. Cítili ste vôbec únavu?
Takmer vôbec (smiech). Mozog reaguje pri víťazstve úplne inak. Vyplavia sa endorfíny a únava ide do ústrania. Celý priebeh finálovej jazdy bol veľmi pohodový a koncentrovaný. Pripomenulo mi to staré časy, keď sme v káštvorke vyhrávali podobným spôsobom. Toto by mohla byť nová vlna. Azda sa na nej nejaký čas povezieme.
Cítili ste pred šampionátom, že máte na medailu?
Aj v sobotu po finále v kádvojke som hovoril, že máme na to, aby sme urobili v štvorkajaku lepší výsledok. Som rád, že sa potvrdili moje slová. Vidím, aký je v chlapcoch potenciál. My s Ďurom sme sa na šampionáte pozbierali. Keď som si to dal dokopy, bolo jasné, že ak sa nič nepokazí, máme na medailu. O zlate som nechcel hovoriť, ale bolo v našich silách, čo sa potvrdilo. Nie je to náhoda. Prekvapilo ma len to, s akým náskokom sme zvíťazili.
Čo ste hovorili mladším kolegom, aby neboli pred finále nervózni?
Tibor to zvláda ľahšie. Viem, že Denis to nemá vôbec jednoduché. Prvý muž v lodi to môže veľmi pokaziť alebo vám vyhrá preteky. Je to veľmi náročná pozícia. Všetko je viac-menej na ňom. My vzadu sa len vozíme. Musíme ho kopírovať a dať do toho všetko. On drží loď rovno a udržuje frekvenciu záberov. Ukočíroval to fantasticky a traťou nás previezol parádne. Pred pretekmi som ho upokojoval. Vravel som mu, že stačí, keď pôjdeme to, na čo máme a zopakujeme tréningovú jazdu zo Szolnoku, kde sme dosiahli skvelý čas. Nespanikáril, nič neprepálil. Uvedomil si, že ozaj máme na to, aby sme získali medailu. Predviedol bezchybnú jazdu.
V čom tkvie sila vašej posádky?
S chlapcami sme sa už dobre spoznali, strávili čas na spoločných sústredeniach. Spočiatku sme sadli do spoločnej lode len na vyplnenie voľného času na Svetovom pohári v Duisburgu, kde sa nejazdila päťstovka v K2. Vedeli sme, že sú v pohode, talentovaní a tvrdo makajú. Majú vysoké ciele a nie je s nimi žiaden problém. V debli sa nám vtedy príliš nedarilo a chlapci do toho vhupli výborne. Videli sme, že v tejto lodi sa črtá niečo zaujímavé. Prvá spoločná jazda bola všelijaká, no už v semifinále sme si uvedomili, že spolu môžeme utvoriť perfektný štvorkajak. Nakoniec z toho bola v Duisburgu medaila. Rozhodli sme sa pokračovať a bolo to vynikajúce rozhodnutie.
Kto prišiel s nápadom osloviť Linku s Myšákom?
Náš dobrý kamarát a bývalý kajakár Štefan Viszlay z Komárna. Stále žije kajakmi a je veľký teoretik. Sleduje všetky preteky a veľmi to prežíva. Vravel, nech to skúsime s mladými, lebo sa mu javia veľmi dobre. Že za to nič nedáme a aspoň ponaháňame druhý štvorkajak. A vidíte, ako to celé dopadlo.
V debli ste neobhájili titul z Moskvy. Nemáli sa vám štvrté miesto?
Vôbec nie. Bolo by krásne mať dve medaily z dvoch olympijských disciplín, ale momentálne nás to vôbec nemrzí. Štvrté miesto je fantastické. Najmä keď si pozriem, aký náročný rok máme za sebou. Miláno bolo vykúpenie.