Sladkým bonusom pre ňu bolo striebro v súťaži družstiev. „Lepšie by to bolo, asi len keby sa so mnou na bedňu dostala aj Janka Mezeiová,“ tvrdí 31-ročná športová strelkyňa.
Čo vám prvé prebleslo hlavou po poslednom výstrele?
Yes! Konečne som to dala (smiech).
Boli ste vo finále pod väčším tlakom než zvyčajne?
Ani nie. Možno by som dokonca povedala, že pod menším. Vravela som si, že keď už som mala miestenku trikrát na dosah ruky, tak štvrtýkrát ma to nemôže zlomiť, aj keby sa mi to opäť nepodarilo.
Patrí strelnica v Maribore medzi vaše obľúbené?
Voľakedy medzi ne patrila. V roku 2004 som tu získala vo finále Svetového pohára prvý dospelácky titul a neskôr som tu skončila tretia na majstrovstvách Európy. V apríli sme však boli v Maribore a strelnica bola technicky vo veľmi zlom stave. Preto neviem, či ešte patrí medzi moje obľúbené.
Povzbudili vás dve piatkové medaily Sloveniek v skeete?
Vždy poteší, keď sa dievčatám darí, ale naše preteky sa odvíjajú bez ohľadu na to. Motivuje nás to, ale či motivácia padne na úžitok, sa dozviete vždy až po skončení súťaže.
Z čoho ste mali v Maribore najväčšiu radosť?
V prvom rade z toho, že sa darilo aj Janke. Nedávno sme boli spolu na sústredení a pretekoch v Taliansku a nebolo to také dobré. Do semifinále sa dostala, na rozdiel odo mňa, bez rozstrelu. Hovorila mi, že ju v tom nemôžem nechať. O to väčšiu motiváciu som mala. Aj mne sa strieľalo dobre. Všetko to vyšlo a dopadlo pre mňa najlepšie ako mohlo, takže preteky boli takmer ideálne. Lepšie by to bolo, asi len keby sme sa obe dostali na bedňu. Na to si však ešte musíme nejaký čas počkať.
Individuálne medaily zbierate pravidelne. Majú tímové pre vás špeciálnu príchuť?
Stále pre mňa nie je fádne postaviť sa na pódium, ale keď sme tam tri, je to na nezaplatenie. Oproti šampionátu spred dvoch rokov sme sa krásne zlepšili o jednu priečku. Vtedy skončilo družstvo tretie a ja som brala striebro. Terajšie zlato má navyše veľký bonus v podobe miestenky na olympiádu.
Pri vašej bohatej medailovej zbierke je celkom prekvapujúce, že ste doteraz nemali zlato z ME. Mysleli ste na to?
Bola to jedna z posledných zlatých medailí, ktorá mi chýbala. Priznám sa, na bedni som necítila žiaden zvláštny pocit. Tešila som sa, ale už to neprežívam ako prvé tituly či medaily v kariére. Najväčšiu radosť mám z toho, že už nebudem dostávať prihlúplu otázku o olympijskej miestenke (smiech).
Ako ste úspešnú nedeľu oslávili?
Janka išla domov kvôli malému ešte v nedeľu neskoro večer. My sme popili nejaké vínko, ale nijako extra sme sa netrhli.
Akú zásluhu má na tímovom striebre maličký syn Janky Mezeiovej Milan?
Utvorili sme štvorčlenný tím, veď bol s nami aj na bedni. Skvelé na ňom je, že sa zatiaľ nepýta, ako sme strieľali (smiech). Podávame si ho z ruky do ruky, je to super. Aj medzi položkami, keď bolo trochu času, sme ho nosili a zabávali. Už aj tréner Braňo Slamka si na neho zvykol.
Slovensko by mohlo mať na olympiáde aj dve trapistky. Kde budú mať vaše kolegyne ešte šancu zabojovať o miestenky?
Dá sa o ne bojovať na majstrovstvách sveta a Svetovom pohári v Gabale. Do Gabaly však idem spomedzi žien sama, takže Janka s Luciou už majú šancu len na MS. Urobíme všetko pre to, aby sme šli do Ria dve.