Na piatkovom otváracom ceremoniáli ponesie slovenskú vlajku. „Na olympiáde v Londýne som sa na otvorení nezúčastnil. Teraz si to vynahradím a poriadne užijem,“ vraví 26-ročný Bratislavčan, ktorý sa už pol roka pripravuje v anglickom Leedse.
Kedy ste sa dozvedeli, že budete vlajkonosičom slovenskej výpravy?
Prvý ma informoval brat. Nechcel som tomu veriť, tak som radšej počkal na oficiálnu správu. Ostal som prekvapený a zároveň šťastný, že z plejády kvalitných športovcov vybrali práve mňa. Je to pocta.
Komu by ste ju dopriali vy?
Priklonil by som sa k rýchlostným kanoistom. Juraj Tarr a Erik Vlček sú mojimi vzormi a v ostatných rokoch dokazujú skvelú výkonnosť. Zaslúžili by si to aj športové strelkyne Danka Barteková či Zuzana Rehák Štefečeková.
Cítite teraz väčšiu zodpovednosť za svoj výsledok?
Nechcem si to príliš pripúšťať. Ľudia majú určité očakávania a nerád by som ich sklamal. Túžim urobiť kvalitný výsledok nielen pre seba, ale aj pre slovenských fanúšikov.
Neprekáža vám, že súťažíte dva dni po otváracom ceremoniáli?
Ceremoniál je večer a to už budem mať odtrénované. Navyše dva dni pred pretekmi mám voľnejší program. Verím, že to bude dobré odreagovanie a naberiem motiváciu na nedeľnajšiu súťaž.
Plánujete si v Baku pozrieť aj iné disciplíny?
Obávam sa, že na to nebude priestor. Dnes sa v Istanbule pripojím k slovenskej výprave. Pred súťažou budem trénovať a po nej odlietam späť do Anglicka. Čaká ma ešte náročná sezóna, na ktorú sa potrebujem naďalej sústrediť.
Akú váhu prikladáte premiérovým Európskym hrám?
V osobnom rebríčku ich spolu s majstrovstvami sveta zaraďujem na druhé miesto – hneď po olympiáde. Dokonca im prikladám väčšiu vážnosť ako európskemu šampionátu, ktorý sa uskutoční 12. júla v Ženeve.
Akú konkurenciu očakávate v Baku?
Hoci nebudú štartovať anglickí bratia Brownleeovci či Španiel Gómez, zíde sa dobrá konkurencia. Nebude chýbať tohtoročná svetová trojka Fernando Alarza zo Španielska. Nebezpeční budú tiež Portugalci či Rusi.
Plavecká časť sa uskutoční v mori. Bude to vaša výhoda?
Mám rád vlny. Pre lepších plavcov je to plus, lebo tam nefunguje žiadne „hákovanie“ a každý íde sám za seba. Rozdiely medzi lepšími a horšími plavcami by sa mali prejaviť.
Mínusom pre vás môže byť cyklistický profil, ktorý je dosť rovinatý…
Lepšie by mi sedela kopcovitá a technickejšia trať. Ak bude skupina siedmich či ôsmich pretekárov v úniku spolupracovať, môžem z toho vyťažiť.
Aký je váš ideálny scenár pretekov?
Byť počas druhej časti v úniku a utvoriť si asi minútový náskok pred behom. V ňom sa posnažím udržať krok s najlepšími a keď budem mať dostatok síl, dva kilometre pred cieľom záutočím.
Víťaz triatlonu sa priamo kvalifikuje na olympiádu do Ria. Je to motivácia navyše?
Samozrejme. Bolo by to úžasné, je to však poriadne vysoko. Treba byť realistom. Keď sa mi podarí zabojovať o medailu, budem veľmi spokojný.
V Baku sa spolu s vami predstaví päť slovenských triatlonistov. Je to pre vás určitá vzpruha?
Je príjemné, že triatlon sa na Slovensku rozmáha a začína byť populárnejší. Teším sa z toho.
Vráťme sa ešte k nedávnym pretekom seriálu MS v Londýne, kde ste kvôli zadretej reťazi na kolese nemohli pokračovať. Už sa vám stalo v minulosti niečo podobné?
Bolo to prvýkrát a verím, že naposledy. Najskôr som si myslel, že sa mi do reťaze niečo zaseklo. Postupne sa mi šlo čoraz ťažšie a napokon som musel zastaviť. Nešlo to vôbec opraviť a preteky som zabalil. Je to škoda, lebo som sa cítil vo výbornej forme.
Máte spočítané, koľkokrát ste museli odstúpiť zo súťaže?
Presné číslo nepoznám. V seriáli MS sa mi to stalo druhýkrát. Premiérovo som nedokončil v San Diegu, kde som mal natoľko narazené rebrá, že som sa počas behu nevedel nadýchnuť.