„Hovorí sa, že čím je človek starší, tým viac by mal trénovať. Telo nás však niekedy nepustí,“ tvrdí Pavol Hochschorner, háčik úspešnej kanoistickej dvojice.
Ako sa cítite pred prvým vrcholom sezóny – majstrovstvami Európy v Nemecku (28. – 31. mája)?
Posledných pár týždňov sme v plnom tréningovom rytme, nedávali sme si žiadnu pauzu. V Nemecku sa snažíme vyladiť formu. Netrápia nás žiadne zdravotné ťažkosti a na vode sa cítime dobre.
Aké ciele si dávate v Markkleebergu?
Budú to prvé medzinárodné preteky v sezóne. Chceme sa porovnať s konkurenciou a zistiť, ako sme pripravení. Na tomto kanáli sme súťažili len raz a hneď sme tam vyhrali preteky Svetového pohár. Sú tam nejaké novinky. Zmeny nám vyhovujú a tešíme sa, že zažijeme niečo nové.
Vlani ste sa sústredili na všetky medzinárodné podujatia. Aké priority máte v aktuálnej sezóne?
Minuloročný model nám príliš nesedel. Boli sme dosť unavení. Teraz sa chceme zamerať na preteky, v ktorých sa bude rozhodovať o nominácii na olympiádu. Niektoré ,sveťáky' určite vynecháme.
Po vlaňajšom ročníku, ktorý bol najslabším vo vašej kariére, ste často spomínali slovo nechuť. Našli ste opätovnú radosť z vodného slalomu?
Keď sa darí, je chuť a keď sa nedarí, je nechuť. Keď sa nám perfektne jazdí, máme dobrú náladu, zvýšenú energiu a keď sa nedarí je to znechucujúce. Aj teraz máme chvíle, keď sa nám jazdí lepšie i horšie. Je to ako na hojdačke.
Kde hľadáte motiváciu?
S motiváciou je to náročné. Bez nej sa jazdí ťažko. Niekedy ju hľadať je zložité, keďže sme vyhrali všetko, čo sme mohli. Teraz je jasná – dostať sa do olympijského Ria. Je to súťaž, na ktorej sa chceme zúčastniť a budeme preto robiť všetko. Čo bude následne, neviem.
Pred novou sezónou ste sa už 18-krát v kariére pripravovali v Austrálii. Čím vám vyhovuje?
Ostatné dva roky sme boli v Spojených arabských emirátoch a potrebovali sme už zmenu. Vrátili sme sa do Austrálie, kde je kvalitnejšia voda na jazdenie. Počasie tam v porovnaní s Emirátmi nie je ideálne – často prší, ale pri tréningoch to neprekáža. Za šesť týždňov sme sa snažili byť čo najčastejšie na vode. Na spestrenie sme si zašli k oceánu a na výlet do Sydney.
Čomu všetkému ste sa venovali v zimnej zaberačke?
Hlavnú časť zimnej prípravy sme absolvovali na bežkách v Taliansku i Rakúsku. Popritom sme zapojili aj zjazdové lyžovanie, aby to nebolo monotónne. Doma sme chodili plávať, do posilňovne a telocvične, kde sme sa venovali gymnastike.
Sú tréningy s pribúdajúcim vekom náročnejšie?
Hovorí sa, že čím je človek starší, tým viac by mal makať. Telo nás však niekedy nepustí. Máme už svoje roky a keď nemáme chuť, nesnažíme sa ísť do extrémov. Dôležitá je kvalitná regenerácia, nech sa na ďalšom tréningu cítime znova vitálne.
Vrcholom sezóny bude septembrový svetový šampionát v Londýne. Beriete ho ako výzvu za olympiádu 2012, na ktorej ste získali ,len' bronz?
Až do olympiády sa nám tam jazdilo vždy výborne. Olympijská súťaž nám vôbec nevyšla. Odvtedy sme tam jazdili aj Svetový pohár, ktorý sa nám nevydaril. Určite si tam chceme napraviť chuť.
Od augusta zabojujete o účasť na piatej olympiáde. Ako vnímate fakt, že môže byť posledná nielen pre vás, ale aj pre deblovky?
Je pravda, že v Tokiu 2020 by našu disciplínu mala nahradiť C1 žien. Z môjho pohľadu nie je atraktívna, bude maximálne na jednej olympiáde. C2 majú historicky najväčšiu tradíciu. Keď zrušia deblovky, môžu pochovať celý vodný slalom.
Veľký súboj o jednu miestenku zvediete s bratrancami Škantárovcami. Ak vám to nevyjde, doprajete im premiérovú účasť pod piatimi kruhmi?
Samozrejme. Kto sa tam prebojuje, tomu budeme priať. Verím, že rovnako všetci fandili aj nám.
Vlani vás sužovali choroby, zranenia i ťažkosti s loďou. Je všetko zažehnané?
Loď sme dali do poriadku už po majstrovstvách sveta. Skúšali sme ju a mala by nám sedieť. Od začiatku prípravy sme fit aj zdravotne, čo je tiež veľmi dôležité.
Pred sezónou sa k realizačnému tímu pripojila opäť aj vaša sestra Eva. Pomohlo to?
Sestra nám robí manažéra už dlhé roky. Stará sa nám o prípravu a celú administratívu. Bola dokonca je s nami aj na sústredeniach ako pomocný tréner. Dodáva nám to pohodu. Je lepšie, keď sme viacerí, aspoň nemáme takú ,ponorku' ako keď sme len s otcom.