Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Pred dvoma rokmi prekonal slovenský rekord na 100 m (10,21 s). Vlani si vytvoril osobné halové maximum na 60 m (6,67 s). Zdalo sa, že jeho športová kariéra naberá na obrátkach. Limitovali ho však neustále zranenia. Nastal pokles formy i výkonnosti. Rozhodol sa ju vyriešiť. Zmenil trénera.
„Kristiána Cupáka nahradil pred vyše mesiacom Maroš Molnár. V posledných sezónach som bol často zranený. Už som neveril, že jeho tréningové metódy sú pre mňa vhodné. Navyše tréner nevedel, čo zmeniť,“ prezradil 26-ročný šprintér.
K rekordu mu pomohli boby
Predvlaňajšia sezóna bola jeho najúspešnejšou. Na halových majstrovstvách Európy v Göteborgu obsadil solídnu 13. priečku na 60 m. V českom Hodoníne zas vytvoril slovenské maximum na 100 m. Výkon 10,21 mohol byť ešte kvalitnejší. „Desať metrov pred cieľom som dostal do nohy kŕče. Vo finiši som spomalil, čo mi zobralo pár stotiniek,“ dodal.
Na životných pretekoch si spôsobil ľahké zranenie a vypadol z tréningového rytmu. Splnil však limit na majstrovstvá sveta do Moskvy, kde časom 10,46 skončil v poli porazených. Prípravu na šampionát nemal vôbec jednoduchú. „Mal som sa pripravovať na vrchol sezóny a nemal som peniaze. Požičiaval mi tréner. Podľa pravidiel som mal nárok na financie až po sezóne.“
Výbornú fazónu pripisuje netradičnej príprave. Zimnú sezónu strávil súťažením v ľadovom koryte. Pretekal na boboch. „Bola to perfektná príprava i skúsenosť. Na ľadových trenažéroch som trénoval štarty. Na ľade sú špeciálne tretry, ktoré majú klince ako ihly. Pocitovo je to rovnaké ako na dráhe. Niektorí bobisti behávajú aj v šprintérskych tretrách,“ konštatoval Závacký.
V posádke mu patrilo posledné miesto brzdára, ktorý najdlhšie beží a do bobov naskakuje posledný. „V ľadovom koryte to je rýchlejšie ako pri normálnom šprinte. Dôležitá je technika. Bežíte dole kopcom a boby vás každým krokom zrýchľujú. Niekedy som naskakoval aj pri rýchlosti 50 km/h,“ doplnil.
Ako sa nádejný šprintér dostal k netradičnému športu?
„Atletike som sa venoval v Prešove. V zime som nemal kde trénovať. Behával som po ceste, lebo medzi panelákmi bol ľad. Vtedy prišla ponuka od Marcela Lopuchovského, že môžem vyskúšať boby. Stretol som sa s predsedom zväzu Milan Jagnešákom a dohodli sa. Súťažil som jednu zimu. Mal som ambíciu ísť aj na olympiádu. Skomplikovali sa vzťahy a musel som si vybrať medzi atletikou a bobmi,“ uviedol rodák z Liptovského Mikuláša.
Zranenia ho zrážali do kolien
Slovenský príbeh o šprintérovi, ktorý sa dostal na olympiádu tak nemal podobný koniec ako v známom filme Kokosy na snehu, kde sa to podarilo jamajským šprintérom. „Priznám sa, že tento film som nikdy nevidel. Jedného z Jamajčanov som však stretol na súťaži v Calgary,“ spomína.
V minulej sezóne si Závacký utvoril osobný rekord pod strechou na 60 m (6,67 s). Ako prvý slovenský šprintér v histórii sa kvalifikoval na halové majstrovstvá sveta. Pri výslednom čase 6,71 s mu chýbali dve stotiny od postupu do semifinále.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Odvtedy sa najrýchlejší slovenský atlét začal prepadávať. Do kolien ho zrážali zranenia. Klesol na úroveň tréningových partnerov. Neprebojoval sa na majstrovstvá Európy do Zürichu. Na splnenie limitu potreboval čas 10,38 s, ktorý mal byť v porovnaní s jeho osobným maximom ľahkým sústom. Na začiatku ostatnej halovej sezóny absolvoval dvojtýždňové sústredenie v Nymburku. Opäť sa zranil. „Za osem dní som absolvoval tri rýchlostné tréningy. Každú sezónu som sa zranil v príprave alebo na prvých pretekoch. Bolo to ubíjajúce a náročné na psychiku,“ vraví Závacký.
V ideálnom veku nechce skončiť
Po neúspešnej vlaňajšej sezóne ho začiatkom apríla vyradili aj z Národného športového centra, ktoré mu finančne pomáhalo. „Mám našetrené nejaké peniaze, ale dlho mi nevydržia. Potrebujem urobiť kvalitný výsledok, aby ma vzali späť. Som v ideálnom šprintérskom veku. Verím, že som ešte nepovedal posledné slovo a nebudem musieť ísť niekde pracovať,“ doplnil.
K naplneniu cieľa mu má pomôcť nový lodivod Maroš Molnár. Známy kondičný tréner má na starosti známych hokejistov ako Ľubomír Višňovský, Peter Podhradský, Michal Sersen, tenistky Danielu Hantuchovú, Dominiku Cibulkovú či basketbalovú bratskú dvojicu Martina a Radoslava Rančíkovcov.
"Pokúsim sa Adamovi pomôcť a dostať ho na olympiádu. Na tréningoch je sústredený a cieľavedomý.
Už po piatich týždňoch spoločnej prípravy verím, že za určitých okolností môže svoj limit posunúť k hranici 10 sekúnd. V minulosti som viedol aj najrýchlejšiu slovenskú šprintérku na 200 m Luciu Ivanovú. Teraz chcem pomôcť najrýchlejšiemu Slovákovi," tvrdí Molnár.
Úspešného kondičného trénera mrzí ma, že slovenský rekordér nemá u nás vytvorené vhodné podmienky. „Systém u nás je zvláštny. Máme výborného atléta, ktorého rok trápili rôzne ťažkosti a my ho odpíšeme. Nerozumiem tomu. Snáď mu pomôžem aj po finančnej stránke a zoženiem nejakých sponzorov,“ dodal 42-ročný rodák zo Žiaru nad Hronom.
Začínajúcu spoluprácu si slovenský rýchlik pochvaľuje. „Súčasné tréningy sú častejšie a tvrdšie. Trénerove vedomosti mi pomáhajú riešiť aj svalové ťažkosti. Dôležitá je aj regenerácia. Niekedy som nemal maséra ani mesiac. Psychiku mám silnú. Dokážem trénovať aj sám. Vždy je však lepšie, keď na vás niekto dohliada,“ uzavrel Závacký.