Čoskoro ubehne rok, čo sa naposledy predstavil v súťaži. Vlani v apríli na pretekoch vo Francúzsku si úplne rozbil pravé koleno (roztrhnutý meniskus i predný krížny väz). Po náročnom liečení začal v tomto roku s tréningom, hoci maximálnej záťaži operovaného kolena sa spočiatku vyhýbal. O mesiac sa mal otestovať na pretekoch Svetového pohára v Ľubľane a vzápätí na majstrovstvách Európy v Montpellieri.
„Pre zmenu som sa teraz podrobil operácii pravého ramena a jarné preteky musím vypustiť. Zúčastním sa až na októbrových majstrovstvách sveta v Glasgowe,“ potvrdil košický rodák, ktorý za svoje výkony dostal od medzinárodnej federácie FIG titul Gymnasta svetovej triedy. Podľa neho operácia nebola síce nevyhnutná, ale ak by ju nepodstúpil, hrozilo riziko, že problémy sa prejavia neskôr.
„Najmä pri cvičení na hrazde som už pociťoval bolesti, išiel som na magnetickú rezonanciu a po nej som sa rozhodol. Hrozilo, že rameno nevydrží maximálne zaťaženie v ďalších mesiacoch. Majstrovstvá Európy oželiem, to nie je taký problém. Mohol by som však prísť aj o olympiádu v Riu, čo by ma mrzelo viac.“
Piasecký, ktorý od roku 2001 vynechal len jeden svetový šampionát (štartoval na 13 MS), na OH 2012 v Londýne skončil jedenásty na jeho najsilnejšom náradí na bradlách. Vlani v októbri oslávil tridsiatku a telo dlhú kariéru už poriadne cíti. „Dlhé roky mi nič nebolo, až posledný ma trápia zdravotné problémy. Prišli naraz a bolo ich už dosť. Cvičím 26 rokov, organizmus je opotrebovaný, musím viac regenerovať. Telo dostalo na frak a teraz som platil daň,“ pokračoval gymnasta.
Aj v čase zranenia chodil stále cvičiť, posilňoval rôzne časti tela. A tiež sa otužoval – najmä v petržalskom jazere Draždiak, aj v čase, keď zamŕzalo, plával medzi ľadovými kryhami. Nemá obavy, či sa po dlhej pauze dokáže vrátiť aj so svojím originálnym prvkom na bradlách: veľtoč s dohmatom na jednu žrď, ktorý gymnastický svet pomenoval podľa neho – Piasecky.
„Bez neho si neviem zostavu ani predstaviť, nemala by zmysel. Trúfam si naň stále. Keď sa učím nový náročný prvok, musím ho dostať najmä do hlavy, je to o psychike. Ak to zvládnem, polovica roboty je za mňou a ostatné už dostanem aj do tela. Podobnú prestávku som ešte v kariére nezažil, ale verím, že tréningový a súťažný výpadok nepocítim, všetko sa dá v pohode dohnať. Otázkou je, či to bude na rovnakej úrovni ako pred zraneniami, ale zisk olympijskej miestenky vidím reálne.“
Tri týždne pred šampionátom v Škótsku, ktorý bude olympijskou kvalifikáciou, absolvuje ešte jedny preteky Svetového pohára. To bude v tomto roku všetko. „Na jeseň sa ukáže, čo bude ďalej. Chcem sa dostať do Ria, ak sa mi to podarí, nevylučujem, že budem súťažiť aj ďalej a možno sa pokúsim o olympiádu aj do tretice. Viem si to predstaviť, hoci vtedy by som mal 36 rokov. Ak by som sa do Ria neprebojoval, pravdepodobne ukončím kariéru. Svoje som si už odcvičil, nebudem to brať ako tragédiu,“ uzavrel Samuel Piasecký.