Popradčan už vystúpil na dvanásť zo štrnástich osemtisícoviek a ku kompletnej zostave mu zostali len Manaslu a Dhaulágirí (8 167 m). Sú to v jeho horolezeckom životopise takmer osudové hory.
„Mal som ich v pláne už v roku 2009,“ potvrdzuje. „Chcel som ich zdolať so svojím priateľom, Poliakom Piotrom Morawským. Dopadlo to zle. Na Dhaulágirí Piotrek tragicky zahynul a zostal som sám, ďalší program som, pochopiteľne, zrušil.“
Na vrchol Manaslu vyšli doteraz len traja Slováci, aj to pred takmer osemnástimi rokmi (8. 10. 1997), hoci pokusov už bolo viac. Z vtedy úspešnej trojice – Peter Šperka, Miroslav Rybanský, Juraj Kardhordó – sa domov vrátil len Šperka (v júni 2013 tragicky skonal pod Nanga Parbatom po teroristickom útoku). Rybanský zahynul na zostupe a Kardhordó zostal nezvestný.
„Tým, že slovenskí horolezci sa pohybujú v najvyšších horách, žiaľ, občas sa aj ich mená objavia v čiernych štatistikách. Platí to aj o Manaslu. Nemyslím si však, že by bola táto hora oveľa nebezpečnejšia ako iné, tragédie sa stávajú aj inde. Mám pred ňou rešpekt – ale rovnako ako pred každým náročným výstupom. Najväčší asi práve pred lavínovým nebezpečenstvom. Trojica osemtisícoviek Dhaulágirí, Manaslu, Annapurna majú veľmi podobné podmienky, ktoré nie sú ideálne. Najmä každá zmena počasia môže byť nepríjemná, je neraz spojená s vytrvalým, silným snežením. Nie je výnimočné, že za noc či deň napadne viac ako meter snehu, čo utvára nebezpečné situácie. Riziku sa nevyhnete,“ vysvetľuje.
Hámor sa o výstup na Manaslu pokúsi so svojím tradičným parťákom z uplynulých rokov rumunským horolezcom Horiom Colibasanuom, s ktorým spoločne zdolali už tri osemtisícovky (na Kančendžonge bol Rumun neúspešný).
„Horia už na Manaslu vystúpil, ale podujal sa, že sa o to pokúsi ešte raz, čo ma prekvapilo,“ dodal slovenský horolezec, ktorý stál trinásťkrát na vrchole osemtisícovky (na Annapurne dva razy).
Manaslu pozná dobre. „Oblasť, kde sa nachádza, mám veľmi rád. Na tento kopec som naštartovaný už šesť rokov, okolie som si dôkladne pozrel pred dvoma, videl steny, zistil podmienky, ktoré sa najmä vplyvom optepľovania menia, preto potrebujem čerstvé informácie,“ pripomína.
Druhým cieľom horolezeckej dvojice bude susediaci Manaslu North (7157). „Je veľmi pekný, ale trochu v tieni hlavného vrcholu. Pokúsime sa využiť blízkosť oboch vrcholov, nemusíme veľa cestovať,“ pokračuje Hámor. Po marcovej aklimatizácii v Solo Khumbu sa s Horiom stretne najneskôr 1. apríla v Káthmandú, potom nasleduje presun do základného tábora pod Manaslu.
Výstup podniknú ľahkým štýlom, bez pomoci výškových nosičov a umelého kyslíka. Akou cestou sa pustia na vrchol, zatiaľ nevie, nevylučuje ani prvovýstup. „Všetko závisí od aktuálnych podmienok. Existuje takzvaná normálka, ktorá najčastejšie vedie na vrchol, ale horolezci majú vždy chuť a úsilie vyskúšať si niečo nové, ak to situácia dovolí.“
Skúsenosti z minulých rokov hovoria, že „dobré okno“ v počasí sa v tejto oblasti vyskytne koncom apríla a potom ešte jedno-dve v prvej polovici mája. „V týchto termínoch musíme byť stopercentne pripravení,“ uzavrel Peter Hámor.