„Som o rok starší a mám naplávaných o niekoľko stoviek kilometrov viac. Zlepšil som si techniku, obrátku i silu. V príprave si dávam pozor na životosprávu,“ vraví slovenský plavecký vytrvalec Richard Nagy (21).
Čím ste sa odmenili po trojnásobnej finálovej účasti na európskom šampionáte v Berlíne?
Dal som si dvojtýždňovú tréningovú pauzu. Prvý týždeň som leňošil doma v posteli, druhý som navštívil otca v Amerike. Býva v Milwaukee, tak som sa tešil na chladnejšie počasie. Boli tam tridsaťstupňové horúčavy. Vodu som však ignoroval. Maximálne som sa osprchoval.
Dopriali ste si aj spomínané nezdravšie jedlo?
Samozrejme! Všetko, čo som za dva týždne stretol, skončilo v žalúdku (smiech). V Amerike som si nedával žiadny pozor, a tak to aj vyzeralo. Pribral som štyri kilogramy.
Už ste ich zhodili?
Dlhšie som sa nevážil (smiech). Rovnakú váhu ako v Berlíne ešte asi nemám.
Zaznamenali ste po úspechoch v Berlíne zvýšenú pozornosť o svoju osobu?
Možno od médií. Tí, čo ma sledovali predtým, ma sledujú stále. Ostatných to príliš nezaujíma a ja im o tom veľa nehovorím. Stalo sa mi však, že ma spoznal zmrzlinár. Zostal som prekvapený a celkom ma to potešilo.
Ako ste zvládli prechod z dlhého do krátkeho bazénu?
Beriem to už ako rutinu. Jediné, na čo si treba zvyknúť, je väčší počet obrátok, ktoré ešte potrebujem zlepšiť. Preto mám radšej dlhý bazén, kde ich je menej. Navyše je olympijský a výsledky v ňom sú dôležitejšie. V krátkom sa zas pláva rýchlejšie, časy na výsledkovej tabuli vyzerajú lepšie.
V Berlíne ste si zlepšili osobný rekord na krauliarskej tisícpäťstovke o 15 sekúnd, nedávno v Plzni o 17 sekúnd (14:38,64 min.). Čím si vysvetľujete výrazné zlepšenia?
Som o rok starší a mám naplávaných o niekoľko stoviek kilometrov viac ako vlani. Začal som chodiť na masáže a v príprave si dávam väčší pozor na životosprávu. Už nie som junior a neregenerujem zo dňa na deň. Na zlepšených časoch sa do veľkej miery odrazila aj regenerácia. Na tisícpäťstovke sa stačí zlepšiť na päťdesiatke o pár desatín a hneď sa to výrazne odrazí v celkovom čase.
V decembri (3 .- 7. 12.) sú majstrovstvá sveta v krátkom bazéne v Dauhe. Ako sa pripravujete na druhý vrchol sezóny?
Momentálne mám v Bratislave dvojfázové tréningy – ráno na Pasienkoch, poobede na Mokrohájskej. Medzitým chodím intenzívne do školy, aby som si nahradil týždne, keď tam nebudem. V polovici novembra ma čakajú preteky v Brne a potom týždňové sústredenie v Liptovskom Jáne.
Aké ciele si dávate pred šampionátom?
Chcem prekonať svoj rekord na 1500 m. Nebudem príliš šťastný, keby som sezónne maximum zaplával počas hrubej prípravy na pretekoch v Plzni.
Sledujete, aká konkurencia bude v Dauhe?
Viem, že Američania neposielajú svojho najlepšieho plavca, ale majú tam iných kvalitných. Po čínsky zatiaľ neviem, čiže ich nomináciu nepoznám. V každom prípade bude konkurencia veľmi silná.
Viete odhadnúť svoje šance?
Na tisícpäťstovke sa pláva priamo na čas. Keby som sa dostal do prvej desiatky, bol by som spokojný. Medaily sú ďaleko. Na krauliarskej štyristovke by som na finále musel zaplávať pod 3:40 min – a na to ešte nemám. Polohovú štyristovku beriem ako doplnok.
Koľko kilometrov denne odplávate?
Písomnú evidenciu si nerobím, na to mám trénera. Z hlavy viem, že denne odplávam priemerne pätnásť kilometrov, na sústredeniach aj dvadsať.
Ako zvládate skĺbiť výdatnú porciu kilometrov so školskými povinnosťami?
Ešte do toho treba pripočítať aj frajerku (smiech). Som plne vyťažený a večer často zaspím, ani neviem ako.
Študujete psychológiu na Filozofickej fakulte v Bratislave. Baví vás to?
Priznám sa, čakal som, že to bude zaujímavejšie. Prakticky dva roky ma tam nechávajú len tak plávať.
Aký je váš plavecký vzor?
V detstve to boli Austrálčania – Grant Hackett a Ian Thorpe. Keď som začal trénovať v klube J&T Sport Team s triatlonistom Richardom Vargom, stal sa ním on.
Richard je najlepším plavcom medzi triatlonistami. Kto z vás dvoch je vo vode rýchlejší?
Pár rokov dozadu bol najlepší na dlhých tratiach aj medzi plavcami. Trénovali sme spolu zhruba päť rokov. Zo začiatku ma výrazne ťahal a bol lepším plavcom. Tým, že musel trénovať aj cyklistiku a beh, som sa na neho dotiahol a vo vode už budem asi rýchlejší.
Máte športový sen?
Dostať sa v dlhom bazéne pod pätnásť minút a ísť na olympiádu. Medailové ciele si nedávam, snažím sa posúvať postupne. Ak by som mal naháňať len medailu, viac by ma to deprimovalo ako motivovalo.