Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Poctivec z Turian túži po olympiáde a Gönciho rekordoch

Ako takmer každý malý chalan z dediny to skúšal najprv s futbalovou loptou na trávniku. No nepadli si do oka.

23.10.2014 08:00
Ondrej Holko Foto: ,
Ondrej Holko.
debata

Oveľa viac sa mu zapáčilo, keď ho otec vzal na strelnicu. V desiatich rokoch si to po prvý raz vyskúšal a v trinástich začal strieľať v miestnom klube v Turanoch. Momentálne je osemnásťročný Ondrej Holko najlepší na Slovensku v ľubovoľnej malokalibrovke 60 – tzv. ležačke.

„Dlho trvalo, kým Ondreja do klubu prijali. Streľba je totiž veľmi drahý šport a museli sme počkať, kým sa uvoľní miesto. V tom období by sme nemali peniaze na to, aby sme si mohli dovoliť platiť všetko sami. No cítil som, že práve tento šport bude synovi vyhovovať. Je totiž cieľavedomý perfekcionista, technicky nadaný a vždy rozmýšľa nad tým, čo robí. Navyše, v osobe Gustáva Blažeka mal vynikajúceho trénera,“ spomína si na začiatky Ján Holko, člen väzenskej justičnej stráže.

Na prvom tréningu strieľal do steny

Do vzduchovky – deti strieľajú len zo vzduchovky poležiačky – sa zaľúbil takmer okamžite. Páčilo sa mu, že našiel šport, ktorý ho upútal. Navyše, v individuálnom športe nesie človek zodpovednosť sám za seba, čo mu vyhovuje. „Pri streľbe sa nezapotím a nepotrebujem ani extra kondičku. Som momentálne najlepší a mám kde zabíjať čas,“ zasmeje sa a jedným okom kontroluje reakciu trénerky Ivany Jahvodkovej Švecovej, momentálne na materskej dovolenke. Tá len pokrúti hlavou.

V živej pamäti má svoj vôbec prvý tréning so Slaviou v ruke. „Strieľal som do steny, lebo terč bol ešte spustený dole. Mal som počkať, kým ho vytiahnu. No trafil som. Samozrejme, nie stredy, ale stopy po výstreloch boli rozhádzané po celom terči,“ spomína. Už počas druhého roku strieľania začal zbierať čiastkové úspechy, prvé medaily a poháre, čo ho k strelnici definitívne a naplno priviazalo.

Pred rokom v apríli sa dohodol na spolupráci s trénerkou Jahvodkovou Švecovou a stal sa členom banskobystrickej Dukly. Prvé ovocie tejto spolupráce začali spoločne zbierať na významných svetových podujatiach. V apríli získal striebro na Svetovom pohári juniorov v Suhle a o dva mesiace mu zavesili na krk rovnaký kov aj na pretekoch olympijských nádejí v Plzni.

Vrchol sezóny mal prísť na majstrovstvách sveta v Granade. Holko si v ležačke trúfal na finálovú osmičku, no ušla mu o 1,3 bodu. S nástrelom 616,7 bodu obsadil dvanástu priečku. „Bola som presvedčená, že do finále sa dostane. Chýbal mu malý kúsoček. Strieľal dobre, nemôžeme byť nespokojní, ale dokáže viac,“ pripomenie Jahvodková Švecová.

Bývalá juniorská majsterka Európy si spoluprácu s veľkou puškárskou nádejou pochvaľuje. Priznáva, že si ho sama vytypovala. „Najprv som si pozrela výsledky, potom k nim priradila tvár a spoznala jeho prístup k súťažiam i správania. Kontaktovala som jeho trénera v domácom klube, zástupcov v Dukle, rodičov i Ondreja. Všetci súhlasili. Veľmi sa mi páči, že sa nevzdáva a vždy zabojuje. Spraví to, na čom sa dohodneme a je otvorený novým myšlienkam. Samé pozitíva. Ondro je typ športovca, na ktorého každý tréner čaká,“ hodnotí trénerka.

Svoj vzor už zdoláva

Obaja si uvedomujú, že najbližšie dve sezóny budú pre Holka nesmierne dôležité. Dominovať na Slovensku by talentovanému strelcovi ani jeho mentorke nestačilo.

„Ešte medzi juniormi chcem získať nejakú medailu. Majstrovstvá sveta sú len raz za štyri roky, takže ďalšiu šancu nedostanem. Európa je však každý rok dvakrát – vo vzduchovke aj malokalibrovke. Jednoznačne musím pridať vo vzduchovke aj malokalibrovkovom štandarde. Raz by som sa chcel dostať na olympiádu. Niekedy zvykneme v Banskej Bystrici súťažiť so Zolom Balážom, ktorý je pre mňa i vzorom. V ležačke ho zdolávam, ale v štandarde na neho zatiaľ nemám,“ vraví Holko.

S Jozefom Göncim, niekdajšou hviezdou svetovej streľby a momentálne vedúcim trénerom slovenských puškárov, súťažiť nestihol. „Končil, keď som nastúpil do Dukly. Či by som mal šancu zdolať ho? V ležačke, keby som mal veľmi dobrý deň, tak hádam aj áno. Dúfam, že sa mi v budúcnosti podarí prekonať nejaké jeho rekordné čísla. To by bolo super,“ dodáva študent maturitného ročníka, ktorý by chcel budúci rok nastúpiť aj na vysokú školu.

Budú z nich hviezdy?
V seriáli Pravdy pod týmto názvom predstavujeme športové talenty. Už vedia, ako chutia prvé úspechy v mládežníckych kategóriách, viacerí poznajú hrdý pocit z reprezentovania Slovenska. Má ich kto objaviť? Majú kde napredovať? Čo je bodom zlomu pri prechode medzi seniorov? Aj na tieto otázky budeme hľadať u kompetentných odpovede.

Prečítajte si aj profily ďalších mladých športovcov.

Trénerka je presvedčená, že Ondrej si nejakú medailu ešte v juniorskej kategórii vystrieľa. „Zaslúži si to za svoj prístup. Nejaký úspech potrebuje aj na to, aby získal podporu od štátu a väčšiu od klubu. Mohli by sme zlepšiť prípravu, materiálne podmienky a zjednodušiť prechod medzi mužov. Musíme poriadne zapracovať na tom, aby nástrely rástli a výkonnosť sa stabilizovala. Svetová seniorská špička totiž strieľa veľmi vysoké čísla,“ vysvetľuje Jahvodková Švecová.

Kam by to mohol jej zverenec dotiahnuť? „Nebude to mať jednoduché. No už som spomínala, že je typ, na ktorý tréneri čakajú. Preto verím, že sa presadí na svetových podujatiach a dotiahne do aspoň tam, kam Danka Pešková a Zolo Baláž. Hádam aj ďalej. No porovnávať ho s Jožom, na to si netrúfam,“ dodá s úsmevom.

Hoci Ondrej pozvoľna zbiera väčšie úspechy, doma nemá žiadne výraznejšie úľavy. „Chcem, aby si vedel spraviť všetko sám. Doma kála drevo, zbiera či zaoráva zemiaky, na chodbe stierkoval stenu a potom sme ju spolu maľovali, položili sme dlažbu. Som rád, že všetko zvláda. Len na našich psov už nemá toľko času ako voľakedy, predsa len mu streľba zaberá veľmi veľa času,“ prezrádza otec Holko.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #športové talenty #Ondrej Holko