„Klamal by som, keby som povedal, že sme nešli bojovať o zlato. Okolnosti, ktoré predchádzali šampionátu, nám však nepriali, rovnako ako voda,“ uviedol Ladislav Škantár (31), člen SŠŠR MV SR.
V americkom Deep Creeku ste obhájili minuloročný bronz z Prahy. Zisk ktorého kovu bol náročnejší?
Oba bronzy sú špecifické. Na svetovom šampionáte nie je jednoduché získať medailu. Teraz to bolo obzvlášť ťažké. Vedeli sme, že sme posledná slovenská loď, ktorá môže vybojovať cenný kov. Semifinálová jazda nám nevyšla, boli sme po nej sklamaní. Postupne smútok opadol, keďže sme postúpili do finále.
V ňom ste otvárali finálovú desiatku. S akými pocitmi?
Vedeli sme, že keď prídeme do cieľa kvalitnou jazdou, budeme už len odpočítavať zvyšné lode. Vždy je lepšie, keď sme v cieli a ostatní sú na štarte. Finále sme si užili, lebo sme videli každú loď.
Aká bola vaša bronzová jazda?
Najlepšia na tomto kanáli. Síce nebola najrýchlejšia, ale zajazdili sme čisto, čo bolo rozhodujúce.
Verili ste po nej, že to môže stačiť na medailu?
S Petrom sme si povedali, že do piateho miesta to môže byť – a na medailu budeme potrebovať veľké šťastie. Dôležité bolo, že sme zvolili správnu taktiku. V devätnástej bránke sa dalo riskovať, ale my sme šli na istotu a urobili dobre.
Šťastie vám napokon prialo, keď dodatočne za vás zaradili poľskú i českú dvojicu…
Dotyk Poliakov sme ihneď zaregistrovali. Čechov nám bolo ľúto. Zajazdili výborne a zaslúžili si vyhrať. Bohužiaľ pre nich, zariskovali na devätnástej bránke, čo sa im vypomstilo. Ak by zvolili prejazd na istotu, asi by im to stačilo na víťazstvo.
V čom bol kanál v Deep Creeku nevyspytateľný?
Už po júlovom sústredení sme vedeli, že kanál i voda nám príliš nesedia. Na tejto trati sa nedala potvrdiť výkonnosť počas sezóny. Trať bola extrémne náročná, navyše fúkal silný vietor. Pre pretekárov to bol doslova boj. Po finále sme boli úplne vyčerpaní.
S bronzom vládne spokojnosť?
Pred odchodom na šampionát som bol na antibiotikách a príprava nebola ideálna. Týždeň som ležal v posteli, čo ma oslabilo. Po prílete do USA pre zmenu ochorel Peter a len vďaka doktorovi sa to ešte viac nezhoršilo. Po všetkých komplikáciách sme za bronz vďační.
Napokon ste jedinou individuálnou medailou zachránili česť slovenských vodných slalomárov…
Vyhoreli viacerí favoriti i ďalšie krajiny. Jedine Francúzom sa darilo. Z Čunova a Liptovského Mikuláša sme zvyknutí na iný charakter vody. Počas dlhej sezóny je náročné udržať si vysokú formu. Na ďalšie medaily nám chýbalo aj kúsok šťastia.
Po úspešnej sezóne, v ktorej ste získali zlato z ME vo Viedni a zvíťazili v konečnom hodnotení SP, sa vám zlatý hetrik nepodaril. Nehnevá vás to?
Klamal by som, keby som povedal, že sme nešli bojovať o zlato. Okolnosti, ktoré predchádzali šampionátu nám nepriali, rovnako ako voda. Nechceli sme o tom hovoriť, aby z toho nebola len výhovorka. Na tejto trati sme vyťažili maximum.
Náladu ste si vylepšili aj striebornou medailou v hliadkach 3×C2 s bratmi Hoschornerovcami a duom Kučera, Bátik…
Medaila je super, aj keď nás s Petrom mrzí záver trate. Po našej finálovej jazde sme boli už takí vyčerpaní, že sme spravili dva ťuky, ktoré nás stáli víťazstvo.