„Pripomína mi kanál z olympijských hier v Atlante 1996. Postavil ho rovnaký dizajnér. Na niektorých miestach je voda pomalšia, niekde sa mení. Všetko bude záležať na tom, ako budú postavené bránky,“ skonštatoval Michal Martikán. V Atlante získal v sedemnástich rokoch svoje prvé olympijské zlato.
Areál postavili na vrchole lyžiarskeho strediska Wisp resort v nadmorskej výške 949 metrov nad morom. Na trati sú balvany, ktoré utvárajú prírodné prekážky a vzhľadom skôr pripomína rieku ako umelú trať. Vodu do kanála čerpajú z 300 metrov nižšie položeného jazera.
Areál s divokou vodou je súčasť zložitého systému zavlažovania dvoch golfových ihrísk, sietí snežných diel a požiarneho systému na vrchole kopca. Samotné dno trate je vybudované v skale pomocou veľkého množstva dynamitu a ťažkých strojov.
"Voda sa viac krúti, je nevyspytateľná a odlišná od všetkých európskych kanálov. Niektoré úseky sú o náhode a zvíťaziť tu môže hocikto. Žiadna z európskych veľmocí nebude mať výhodu domáceho prostredia,“ tvrdí Ladislav Škantár.
Slovenská výprava si podmienky v dejisku šampionátu otestovala na júlovom týždňovom sústredení. „Bolo poučné. Zistili sme veľa drobností z hľadiska logistiky. Vyskúšali sme si presun lodí, bezpečnostné pravidlá i dopravu. Spestrením pre pretekárov bola aj lanovka. Vyviezla ich na vrchol kopca na tréning. V čase šampionátu bude slúžiť ako kyvadlová doprava pre divákov,“ prezradil manažér reprezentácie Róbert Orokocký.
Do USA odcestovala slovenská reprezentácia 7. septembra – deväť dní pred začiatkom podujatia. Celkovo tam strávi šestnásť dní. „Bývame pri jazere v piatich nádherných domoch. Voda v jazere je celkom teplá a dá sa v nej aj kúpať. Tréningy pred vrcholnými pretekmi sú masaker. Na jednom je naraz aj dvadsaťpäť lodí. Každý sa snaží najazdiť čo najviac, dochádza aj ku kolíziám. Ja som mala zatiaľ jednu, materiál našťastie vydržal,“ uviedla prostredníctvom svojho blogu Dukátová.