Ako bonus si pribalila spoločne s Andreou Stranovskou a Monikou Štibravou-Zemkovou striebro zo súťaže družstiev. „Som veľmi spokojná. Prvoradá bola pre mňa miestenka do Ria. To, akú získam medailu, nehralo rolu,“ priznáva onedlho tridsaťročná skeetarka Danka Barteková.
Aká bola vaša prvá reakcia po zisku bronzovej medaily?
Obrovská úľava. Na budúci rok nás totiž čaká veľmi náročný program seriálu Svetového pohára – začína sa v Acapulcu a cestuje sa po celom svete. Keďže som získala miestenku, budem si môcť vybrať, na ktoré preteky SP pôjdem a ktoré vynechám. Ak by som v Granade neuspela, cestovala by som do Acapulca už vo februári na dvojtýždňový tréning a celkovo by som bola asi mesiac z domu. Vôbec ma to nelákalo. Naopak, bola to motivácia, aby som uspela už teraz. Možno teraz do Acapulca vôbec nepôjdeme.
Na čo ste mysleli pred začiatkom semifinále?
Vedela som, že mám 50-percentnú šancu na miestenku. Chcela som medailu a bolo mi jedno, akú. Semifinále mi vyšlo, trafila som pätnásť zo šestnástich terčov a verila, že by z toho mohlo byť aj zlato. Pritom semifinále trénujem často a príliš sa mi v ňom nedarí – trápim sa s opačnými dvojstrelmi. Pokazila som však následný rozstrel a ostal mi boj „len o bronz“.
Nerozhádzal vás nevydarený rozstrel pred bojom o bronz?
Povedala som si, že to musím zvládnuť. Navyše som vedela, v čom som spravila chybu a hodila som to za hlavu. Súboje o bronz mi v poslednom čase vychádzajú, o to viac som si verila, hoci Ruska Šakirovová vyhrala kvalifikáciu, má super techniku a výbornú psychiku. Výhoda bola, že som strieľala prvá. Vtedy to aj po chybe ešte nie je prehraté.
Získali ste štvrtý individuálny seniorský bronz z MS. Nemrzí vás, že stále čakáte na zlato?
Hnevá ma to. V tomto formáte finále je to navyše veľmi nespravodlivé. Spravíte jednu malú chybičku a môžete zabudnúť na zlato. Už teraz sa teším na budúci rok. Svetový šampionát sa uskutoční v Lonate a miestnu strelnicu mám veľmi rada. Dúfam, že to konečne vyjde.
Čo na vás pred súťažou viac vplývalo – triumf Erika Vragu v trape alebo to, že Zuzane Rehák Štefečekovej sa nepodarilo vybojovať miestenku?
Obe som veľmi prežívala. Erika som sledovala doma a jeho víťazstvo bolo pre mňa veľkou motiváciou, rovnako ako fakt, že pištoliar Ďuro Tužinský získal miestenku. Zuzka ma veľmi mrzí, ale som si stopercentne istá, že miestenku získa – možno už na prvých pretekoch, kde bude strieľať.
V súťaži družstiev ste siahali aj na zlato…
Veľmi sa zo striebornej medaily teším. Obe baby zastrieľali veľmi dobre. Andrei chýbal na rozstrel o finále jediný terč, v poslednej položke trafila všetko. Monika tiež podržala tím. Patríme do svetovej špičky a potvrdili sme to. Hoci sme v súčasnosti na Slovensku len tri ženy, dokážeme z toho stále vyžmýkať maximum.
Ako hodnotíte aktuálnu sezónu?
Mám tretiu medailu – dva bronzy a jedno zlato. Ešte ma čaká finále Svetového pohára – stále mám motiváciu trénovať. Spokojnosť je veľká a v Gabale to môžem už len vylepšiť.
Priamo z Granady ste zamierili do Lausanne. Čo všetko vás vo Švajčiarsku čaká?
V utorok som absolvovala zasadanie komisie športovcov Medzinárodného olympijského výboru a dnes ma čaká zasadanie komisie pre zahraničné vzťahy. Potom pôjdem domov a chystám sa na týždňovú dovolenku do Ríma. S maminou vyrazíme na babskú jazdu. Verím, že si dobre oddýchneme.
Pred odchodom do Granady ste absolvovali Krištáľovú rely. Forma odreagovania?
Výborne som sa tam uvoľnila. Zmena prostredia počas tréningu pred dôležitými pretekmi dobre padne. Pomáhali sme a zároveň som si pomohla aj ja vyvetraním hlavy. Stretla som tam množstvo pozitívnych ľudí, bola to vydarená dobročinná akcia.