„Racketlon spája štyri športy – stolný tenis, bedminton, squash a tenis. Každá disciplína sa hrá do 21 bodov. Po dvoch bodoch si meníte podanie a po piatich minútach prechádzate na ďalší šport. Súčet bodov zo všetkých sa spočíta, kto ich má najviac, zvíťazí. Najnáročnejšie je prepínať medzi jednotlivými športmi. Vyžaduje si to fyzickú i mentálnu pripravenosť,“ vraví 16-ročný Adam Kakula.
Tenisový rozlet zabrzdili financie
Jeho pestrofarebný športový príbeh sa začína v piatich rokoch. Vtedy prvý raz chytil do rúk tenisovú raketu. „Bol životaschopné dieťa, mal pohybové nadanie. V začiatkoch ho zaujímalo všetko, čo preletelo okolo kurtu, tak sme na neho netlačili. K tenisu sa vrátil, keď mal šesť a pol roka – a onedlho s Topoľčanmi vyhral majstrovstvá Slovenska v súťaži družstiev,“ prezrádza jeho otec Jozef.
Zvedavosť mladého šarvanca bola bezhraničná, postupne skúšal všetko. Rok hrával hokej, ale odradilo ho skoré vstávanie. Výnimočnosť ukazoval aj v plaveckom bazéne. Popri športoch chodil do hudobného i výtvarného krúžku. Chvíľu hrával na bicích, venoval sa i kresleniu.
„Po viacerých experimentoch sme zvýšenú energiu vložili do tenisu. V deviatich rokoch sa stal slovenskou dvojkou. Postupne trénoval menej ako jeho súperi. Nemohli sme si dovoliť financovať dlhé hodiny tréningov,“ hovorí otec, telocvikár na základnej škole.
Na antukových dvorcoch v Topoľčanoch bolo neraz počuť veľa kriku. „Driemal v ňom obrovský potenciál a neznášal som, keď si veci zľahčoval. Pokiaľ nespravil, čo mal, trénovali sme aj dve hodiny,“ tvrdí Kakula senior. „Otcovi som často odvrával. Pamätám si, ako som za trest behal okruhy alebo skákal na švihadle, s ktorým som aj spával (smiech). Za jeho prísnosť som mu teraz vďačný,“ dodáva syn.
Rozlúčka so snom o veľkom tenistovi nebola jednoduchá. „Zo začiatku ma to mrzelo. Postupne som sa s tým vyrovnal,“ vraví rodák z Továrnikov. Jeho najväčším športovým vzorom je španielsky tenista Rafael Nadal.
Štartovné platil za seba i asociáciu
V jedenástich sa stal slovenským majstrom v squashi do 13 rokov. V bedmintone je mnohonásobným majstrom kraja. „Stále mi niečo nahováralo, že skončíme pri racketlone,“ uvádza otec. Aktuálne je Adam trojnásobný majster Slovenska v racketlone do 21 rokov. Pred dvoma týždňami si v Londýne v konkurencii 23 najlepších hráčov vybojoval titul majstra sveta do 16 rokov. Vo finále zdolal svetovú jednotku zo Švajčiarska.
Najnáročnejšie bolo semifinále so svetovou dvojkou z Anglicka. „Pred tenisom som značne zaostával. Potreboval som zvíťaziť 21:11, do zmeny strán sme šli za stavu 11:8. Súperovi stačilo uhrať štyri loptičky. Vyburcoval som sa a zápas fantasticky otočil,“ hovorí. O priebehu stretnutia informoval otca smskami jeho kamarát. „Keď mi napísal, že Angličanovi stačia na víťazstvo štyri body, takmer som havaroval. Radšej som odstavil auto a netrpezlivo čakal na konečný výsledok,“ spomína otec.
Víťazstvo je o to cennejšie, lebo posledné tri mesiace ho trápili vyskočené platničky a poriadne nemohol trénovať. Do Londýna cestoval na vlastné náklady, býval u otcovho bývalého spolužiaka. Okrem vlastného štartovného musel uhradiť aj dlžobu za Slovenskú racketlonovú asociáciu.
„Slovensko nemalo uhradené členské za tento rok a Adam sa stal rukojemníkom. Keď chcel hrať, musel zaplatiť. Náklady na šampionát ma vyšli cez 1000 eur a nejaké peniaze som si musel aj požičať. Chcel som ísť s ním, koučovať ho a tešiť sa z jeho úspechu, ale nedalo sa. Keď stál na stupni víťazov, mal tam len môjho kamaráta. Českí reprezentanti mu naznačili, že ak by mal ich občianstvo, vychádzali by mu maximálne v ústrety,“ prezrádza Kakula starší.
„Ku každému športu potrebujem dve rakety. Snažím sa ich udržiavať, aby mi vydržali čo najdlhšie. Po víťazstve ich medzi divákov nehádžem,“ vtipne poznamenáva Adam. Tenisoví tréneri mu zakazovali iné športy, aby si nepokazil ruku. „Mňa fascinuje komplexnosť a rýchle prepínanie z jedného športu na druhý,“ dodáva.
Budú z nich hviezdy?
V seriáli Pravdy pod týmto názvom predstavujeme športové talenty. Už vedia, ako chutia prvé úspechy v mládežníckych kategóriách, viacerí poznajú hrdý pocit z reprezentovania Slovenska. Má ich kto objaviť? Majú kde napredovať? Čo je bodom zlomu pri prechode medzi seniorov? Aj na tieto otázky budeme hľadať u kompetentných odpovede. V siedmom dieli ponúkame príbeh Adama Kakulu, racketlonovej nádeje.
Domov prichádza aj s monoklami
Športový „chameleón“ je taktiež svetovým a európskym šampiónom v speed bedmintone do 14 rokov (hrá sa podobne ako bedminton, ale bez siete) a v minulom roku ovládol najväčší mládežnícky turnaj na svete v soft tenise (hrá sa na tenisovom kurte, sieť je v jednej rovine. Používajú sa ľahšie rakety a gumené loptičky).
Aká môže byť jeho budúcnosť?
Na Slovensku je racketlon ešte v plienkach. Vo svete je známejší, ale veľké peniaze sa v ňom netočia. „Ťažko sa ním uživiť. Majster sveta dostal prémiu len 800 eur. Moja prvá odmena na národných majstrovstvách bola 20 eur. Najlepšie mi ide squash, ale ten nie je na olympiáde. V súčasnosti neviem, či sa budem špecializovať na jeden druh športu. Nechávam to otvorené,“ uvádza 16-ročný talent. Venuje sa aj boxu. „Zlepšujem si pri ňom kondíciu. Mamina však nerada vidí, keď chodím domov s monoklami.“
Jeho budúcnosť nevidí ružovo ani otec. „Bojím sa, že keď nenájdeme sponzora, môže skončiť. Ak sa špecializovať na jeden šport, tak možno na soft tenis. Na olympijských hrách v Tokiu 2020 má byť ukážkovým športom. Koncom septembra je pozvaný aj na turnaj do San Francisca, ale problémom sú opäť financie.“
Talentovaný mládenec chodil na základnú školu do osemčlennej triedy pre mimoriadne nadané deti. „Na začiatku som absolvoval IQ testy. Okrem telesnej výchovy ma vždy bavila aj matematika. Nemyslím si, že som extra nadaný. Učivo sme preberali rýchlejšie a keďže nás bolo menej, šli sme viac do hĺbky,“ prezradil. V súčasnosti študuje v 2. ročníku na gymnáziu v Topoľčanoch, kde sa spoznal aj so svojou priateľkou Nataly.
V tenise a stolnom tenise sa zdokonaľuje v Topoľčanoch, bedminton trénuje v Nitre a squash v Piešťanoch. Od nich dostal ponuku hrávať extraligu. „Dva dni do týždňa chcem mať individuálny študijný plán. Šport beriem vážnejšie ako školu, ale uvedomujem si, že je potrebná. Neviem ešte ako, ale raz chcem byť profesionálny športovec.“