Na panpacifickom šampionáte v austrálskom Gold Coaste získal tri zlaté a dve strieborné medaily. Dve prvenstvá a jedno druhé miesto dosiahol ako člen americkej štafety. V individuálnej krátkej polohovke obsadil druhú priečku, keď o dve stotiny zaostal za Japoncom Kosuke Haginom. Hviezdny moment zaznamenal na 100 m motýlik, kde časom 51,29 s zdolal všetkých konkurentov, vrátane svojho veľkého rivala Ryana Lochteho.
„Bol to dobrý úlovok. Som šťastný, že som získal stratené sebavedomie a viem, že môžem vyhrať aj individuálne preteky. Vybojoval som si miesto na budúcoročnom svetovom šampionáte v Moskve. Je to pre mňa najväčšia a najdôležitejšia vec,“ povedal pre americkú televíziu ESPN 29-ročný plavec.
Voľným spôsobom plával motýlika
Po olympijských hrách v Londýne 2012, kde sa so štyrmi zlatými a dvoma striebornými kovmi stal najúspešnejším športovcom, stratil motiváciu a rozlúčil sa s aktívnou kariérou. Rok a pol si užíval absolútnu voľnosť. Hrával golf, cestoval, venoval sa svojej nadácii na podporu zdravého životného štýlu. Postupne pribral sedemnásť kilogramov a zistil, že plávanie mu chýba.
Koncom minulého roka už figuroval v americkom antidopingovom programe, čo naznačovalo jeho návrat k súťaženiu. K tvrdému tréningu sa vrátil iba začiatkom tohto roka. Prvý ostrý štart absolvoval v apríli po dvadsaťmesačnej prestávke v arizonskom Mese, kde pravidlá na 50 m voľný spôsob pochopil doslovne a namiesto kraulových záberov plával motýlika.
"Som rád, že sa vrátil. Jeho odchod mi pred časom trocha zlomil srdce, pretože milujem súťaže s ním. Teraz je späť a to je skvelé. Čakajú nás skvelé súboje,“ vyjadril sa jeho súper Ryan Lochte.
V máji podstúpil 22-násobný olympijský medailista vysokohorskú prípravu v Colorade. Na amerických majstrovstvách v Irvine ešte začiatkom augusta výraznejší úspech nezaznamenal. Zo štyroch disciplín nezvíťazil ani raz. Dvakrát prehral veľmi tesne. Na 200 metrov polohové preteky zaostal za Ryanom Lochtem o päť stotín a na motýľkarskej stovke o jedinú s Tomom Shieldsom. Dvoma druhými miestami si zabezpečil účasť na Panpacifických hrách.
„Po osemnástich mesiacoch bez tréningu to nebolo jednoduché. Je lepšie, že som prehral teraz, než na nejakom veľkom podujatí. Prehry ma však motivujú viac ako čokoľvek iné. Neznášam ich a je jedno či je to o stotinu alebo o päť,“ citoval jeho slová britský Guardian.
Vrátil sa skutočný Michael
Prvý významný medzinárodný test po návrate zo športového dôchodku absolvoval koncom minulého týždňa v Austrálii. Na podujatí v Gold Coaste pôsobil uvoľnene a neschovával sa vo svojej tradičnej ulite ako v minulosti. „Pozeral som sa navôkol a začal rozprávať s ostatnými ľuďmi, čo som predtým nikdy nerobil,“ smial sa dobre naladený Phelps.
O veľkej pohode svedčí aj víťazný čas 51,29 s na sto metrov motýlik, ktorým je pomalší len o osem stotín v porovnaní s triumfom na olympiáde v Londýne. Táto disciplína, v ktorej zvíťazil na posledných troch olympiádach – ako jediný plavec v histórii – je meradlom Američanovej výkonnosti.
„Prvé týždne v bazéne po návrate boli najťažšie. Vtedy si uvedomil, ako rýchlo všetko stratíte a aké ťažké je znova nabrať kondíciu. Aktuálne výkony ma potešili. Od národného šampionátu urobil obrovský pokrok a vyzeral opäť ako skutočný Michael,“ zhodnotil svojho zverenca jeho dlhoročný tréner Bob Bowman.
Spokojnosť neskrýval ani 29-ročný baltimorský rodák., hoci jeho organizmus dostal po náročnom programe poriadne zabrať „Bolí ma celé telo. Napriek tomu si myslím, že to bol úspešný rok. Rád by som zvíťazil v každých pretekoch, do ktorých nastúpim, ale nie vždy sa to podarí. Na prvom medzinárodnom podujatí po návrate som dosiahol všetko, čo som chcel. Zistili sme veci, ktoré potrebujeme v ďalšom roku zlepšiť. Bude to zábavný rok,“ dodal.