Vlastný národný rekord z rozplavieb zlepšil zo 4:19,27 min popoludní na 4:18,66. Dvadsaťjedenročný vytrvalec predtým bol v najlepšej osmičke aj na 800 (8. miesto) a 1500 m voľný spôsob (7. priečka).
„Nebolo to zlé, ale mohlo z toho byť šieste miesto, veď medzi mnou a Nemcom Heidtmannom sú len desatinky. Škoda. Mal som asi trénovať aj zvyšné tri plavecké spôsoby, aby som to celé nedobiehal kraulom. Na finále ešte nie som zvyknutý, dosť som sa natrápil, bolo to horšie než ráno. O sekundu lepší čas je však super. Chcel som zdolať aspoň siedmeho Portugalca vedľa mňa, ale bol od začiatku trochu vpredu a nepodarilo sa mi to. Keby mal bazén ešte päť metrov, tak ho ‚dám‘. Neviem medzičasy, ale najťažšie sa mi teraz šiel asi znak, ráno som sa vedel pekne chytiť, teraz som krúžil hore-dolu po dráhe, ako keby ma naháňali pirane. Tam som namiesto stovky zaplával asi stopäť metrov. Už toho mám plné zuby aj uši,“ hodnotil svoje tretie berlínske finálové vystúpenie zverenec Gabriela Barana.
Zopakovať takéto úspechy o dva roky v Londýne v olympijskom roku môže byť výzva. „Najväčší favoriti budú šetriť sily a ladiť formu na Rio. Dúfam, že ja budem mať účasť v Brazílii v čase ME už zaistenú. Najbližšia dlhá ‚Európa‘ nebude na takej úrovni ako táto, aj keď určite sa dovtedy nájdu nejakí mladí, čo vystrelia. Dva roky je dosť veľa času,“ poznamenal v Želiezovciach narodený Bratislavčan, na ktorého teraz čaká zaslúžený oddych. „Dám si bôčik, slaninu, chren, proste všetko nezdravé, čo doma nájdem. Budem mať dva týždne voľna a potom znova skočím do bazéna,“ dodal.
Nagy v sobotu plnil adrenalínovú stávku. „Keďže som sa v Berlíne dostal do finále, musel som skočiť zo strechy hotela. Bol som priviazaný vo výške 125 m o lano a absolvoval som zhruba stometrový voľný pád. Dosť sa bojím výšok, ale celkom som to zvládol, hoci som bol poriadne vystrašený. Superzážitok, adrenalínu mám doteraz dosť,“ doplnil Richard Nagy.
Slovensko čo do počtu finálových účastí vyrovnalo v Berlíne svoj doterajší rekord v krátkych dejinách samostatnej republiky. Až päť prienikov do najlepšej osmičky výprava SR naposledy a jediný raz zaznamenala vo fínskych Helsinkách 2000, vtedy odtiaľ priviezla štyri medaily (1 – 2 – 1).