Slovenskej reprezentácie, Mariána Hossu, Zdena Cháru, Mariána Gáboríka či Miroslava Šatana – podľa vkusu a obľúbencov zberateľov. Niekto sa tešil z novučičkého, iný už z použitého, v ktorom jeho obľúbenec odohral súťažný zápas, čo je na materiáli aj vidieť. Napríklad v šmuhách od puku, malinkých poškodeniach, spáleninách, prípadne i v škvrnách od krvi.
Nie je však dres ako dres.
„Najvzácnejšie sú z konkrétnych stretnutí z NHL, v ktorých hráči zaznamenajú rekord v štatistikách alebo vyhrajú Stanley Cup. Také sú medzi zberateľmi najvyhľadávanejšie,“ vraví Tomáš Bubela. Z auta ťahá posuvný garderóbny vešiak s pestrofarebnou kolekciou dresov z NHL. Na chrbtoch čítame: Bondra, Demitra, Chara, Satan, Hossa, Gaborik, Palffy, Handzus, Visnovsky, Bartecko, Sekera… Na všetkých vidieť stopy zo súbojov o body.
Od kartičiek k dresom
„Už to bude aj pätnásť rokov, čo sa venujem tomuto koníčku. Začal som so zbieraním kartičiek hokejistov, neskôr som prešiel na dresy. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa objavila na ľadovej scéne talentovaná generácia. Neskôr dostala prívlastok zlatá. Na trh prišli ich kartičky. Dali sa kúpiť v stánkoch PNS, vymieňali sme si ich medzi sebou. Chytilo ma to – a drží ma to dodnes,“ vraví zberateľ hokejových relikvií. Pozorne sleduje najväčšie aukcie dresov i burzy, zapája sa do výmien medzi zberateľmi, sprostredkúva tento artikel záujemcom. O svojej záľube vie aj pútavo rozprávať. Takže trochu osvety neuškodí.
„Zberateľstvo dresov má v Spojených štátoch megaveľkú tradíciu. Dlhodobú, viacgeneračnú, neraz prechádza z otca na syna ako trvalé hoby. Predaj dresov zabezpečujú kluby alebo spoločnosti, ktoré ich autorizujú. Potvrdia, že ide o dres, v ktorom hráč odohral súťažný zápas. Zvyknú sa dražiť na charitatívne účely pre nemocnice, prípadne na podporu a rozvoj mladých hráčov. V USA je niekoľko spoločností, ktoré autorizujú dresy, dávajú k nim certfikáty s ochrannými prvkami, vedú ich v databáze. Viaceré majú aj bohatú fotodokumentáciu. Potvrdzuje, že ten-ktorý hráč v tej-ktorej sezóne v danom drese aj nastúpil,“ približuje.
Dresy sú majetkom klubov
Získať do zbierky hraný dres (tzv. gameworn) hokejovej hviezdy nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad.
Foto: Robert Hüttner
„Dresy sú v súčasnosti majetkom klubov, to je najpodstatnejšie. Ony rozhodujú, kam pôjdu, ako s nimi naložia. Hokejisti v NHL dostávajú na sezónu od šesť do dvanásť dresov – podľa toho, v ktorom klube pôsobia. Prinajmenej dva svetlé, dva tmavé, dva alternatívne. Po každom zápase ľudia na to určení dresy vyperú, vyžehlia a chemicky ošetria. Platí, že čím je stupeň obohrania vyšší, tým je artefakt cennejší. Kluby párkrát do roka pripravia dražbu pre fanúšikov, ďalšie dresy ponúknu na predaj cez aukčné domy, kde si ich záujemcovia môžu kúpiť a medzi sebou prípadne vymeniť. Hráči niekedy dostávali jeden, možno dva dresy, ktoré si mohli nechať. Dnes si spravidla môžu len odkúpiť. Hovorím o dresoch, v ktorých hrali, nie o autentických replikách, ktoré dostanete v špecializovaných obchodoch. Zápasové dresy sa od nich líšia niektorými znakmi: sú z iného materiálu, výrobcom (nevyrába repliky), úchytom na nohavice (na replikách nie je), klubovou autorizáciou a konkrétnym číslom. Zaujímavé je, že z viacerých dresov sa dá zistiť aj DNA hráča,“ naznačí Bubela.
Sú však aj výnimočné situácie. Ak mužstvo vyhrá Stanleyho pohár, hráči dostanú na pamiatku jeden dres z víťaznej finálovej série.
„To môžem potvrdiť, taký mám z Pittsburghu. Od klubu závisí, či vám dres nechá alebo ponúkne možnosť odkúpiť si ho,“ vraví Miroslav Šatan. Medzi zberateľmi majú najvyššiu hodnotu i cenu práve dresy z finálových zápasov o Stanleyho pohár, zo stretnutí pod holým nebom, nováčikovské či také, v ktorých hráči dosiahli nejaké rekordy. A dresy hokejových legiend.
Drahá prestíž
Taký je medzi najvzácnejšími aj v Bubelovej zbierke. Má v nej niekoľko desiatok kusov. Z ramienka zvesí červený dres Petra Bondru s hlavou indiána v znaku z jeho krátkeho pôsobenia v Chicagu. „Strelil v ňom svoj päťstý gól v základnej časti, čím sa dostal do elitného klubu kanonierov NHL. Peter vie, že práve tento jeho dres sa nachádza na Slovensku,“ vraví jeho súčasný majiteľ.
„Kúpil som ich v dražbách, v predaji cez internet, niektoré od iných zberateľov, prípadne z iných zdrojov. Zberatelia sú špecifická komunita. Je nás do šesťsto vo veku od dvadsať rokov do šesťdesiat, navzájom sa poznáme i stretávame – najčastejšie na majstrovstvách sveta alebo na špeciálnych stretnutiach najma v Severnej Amerike,“ podotkne rodák z Komárna.
„Podľa jeho slov je zo slovenských hokejistov z NHL aktuálne najcennejší dres Stana Mikitu, určite zberateľsky cenný je aj dres tragicky zosnulého útočníka Pavla Demitru. "V mojej kolekcii patrí k najvzácnejším.“ Za ním nasledujú najznámejší hráči: Zdeno Chára, Mariánovia Hossa a Gáborík, Michal Handzuš, ale aj Petrovia Šťastný a Bondra. Načrtne aj cenové relácie. „Zápasové dresy slovenských elitných hráčov stoja od tisíc dolárov vyššie, kanadských od desaťtisíc vyššie. Pred mesiacom vydražili Gretzkého dres z Edmontonu s kapitánskym céčkom zo sezóny 1985/86 za 206-tisíc dolárov. Vždy je to o ponuke a dopyte.“ Na ilustráciu ponúkne nedávnu dražbu fialovej edície dresov bratislavského Slovana z víťazného zápasu proti Lokomotivu Jaroslavľ.
„Šatanov, v ktorom Miro strelil dva góly, vydražili za 3654 eur, čo je na naše pomery solídna suma. Svedčí to o tom, že aj na Slovensku sú ekonomicky silní zberatelia, neraz vo vysokých manažérskych pozíciách. Pre nich je prestíž vlastniť dres hokejových osobností. Vážia si ho podobne ako umelecké diela. Aj Slovan už začína certifikovať hráčske dresy.“
Dzurillov dres mu unikol, zlato má
Má Tomáš Bubela zatiaľ nesplnenú zberateľskú túžbu?
Znalecky sa usmeje. „Samozrejme. Chýba mi dres Stana Mikitu či Petra Šťastného z Québeku. To sú pre zberateľov slovenské grály.“ Vzápätí povie, že mal veľký záujem o dres Vladimíra Dzurillu z Kanadského pohára 1976, ktorý si náš skvelý brankár vymenil s kanadským kolegom Rogatienom Vachonom. Ten ho ponúkol v roku 2010 do dražby.
„Zapojil som sa do nej aj ja, žiaľ, neúspešne. Vydražili ho za necelých desaťtisíc dolárov (presne za 9663). Kúpil ho Američan, no mám informáciu, že ho má zberateľ na Slovensku, no chce ostať v anonymite.“
Ktorý artefakt považuje Bubela vo svojej zbierke za najcennejší?
Foto: Robert Hüttner
„Zlatú medailu slovenskej reprezentácie z majstrovstiev sveta 2002 vo Švédsku,“ odpovie z voleja a hrdo ju ukáže. Keď som ju pri surfovaní zbadal v zozname na jednej dražbe v lotyšskej Rige, najprv som nechcel veriť vlastným očiam. Pre mňa má nevyčísliteľnú hodnotu."
Vie, kto ju dal do dražby, komu patrila? „Patrila hráčovi, no nebolo by korektné, keby som povedal, ktorému. Som však veľmi rád, že sa dostala ku mne.“
Z koníčka sa stane živnosť
Pre slovenských zberateľov dresov svitá na lepšie časy. Tomás Bubela spolu s obchodným partnerom Robertom Endrödym sa chystá v budúcom roku spustiť projekt zberateľských a charitatívnych dražieb, výťažok pôjde na podporu mládežníckeho hokeja na Slovensku. „Máme prísľub, že ho podporia viaceré slovenské hokejové nadácie, pretože ide o užitočnú vec.“
Do dražby Slovana sa zapojilo okolo tristo záujemcov. Priaznivci iných klubov i hráčov by tiež privítali, keby mali možnosť dražiť, prípadne kúpiť si ich dresy. „Vydražíme artefakty cez portál, ktorý vznikne – a výťažok pôjde na priame zadanie. Budeme dresy aj autorizovať a následne certifikovať, čím potvrdíme pravosť a zvýšime ich hodnotu. Fanúšikovia sú ochotní v prospech užitočnej veci dresy kupovať. Keď si vybudujeme tradíciu ako v zámorí, tak kluby ponúknu dresy s radosťou, lebo ich predáme drahšie než klub. Keď máte väčšiu klientelu, viac zdvihnete cenu,“ prízvukuje aj distribútor kartičiek KHL na slovenskom trhu.
Hendersonov dres vydražili za 1 067 538 dolárov
Najdrahším hokejovým artefaktom v histórii je dres Paula Hendersona z pamätnej série storočia Kanada – Sovietsky zväz z roku 1972. Kanadský útočník 37 s pred koncom posledného ôsmeho zápasu za stavu 5:5 strelil víťazný gól a rozhodol aj o víťazstve Kanady v celej sérii. O 38 rokov ho vydražili za 1 067 538 dolárov. Vyvolávacia cena 10 tisíc dolárov nenasvedčovala, že sa postupne vyšplhá do závratnej sumy. Henderson venoval dres na pamiatku masérovi reprezentácie. Ten ho dal neznámemmu zberateľovi, ktorý ho predal ďalšiemu záujemcovi za 30 tisíc dolárov. A ten ho ponúkol do dražby – a stal sa milionárom.