Rodák z Kremnice, ktorý až do svojich 17 rokov o súťažnej chôdzi veľa nevedel, si splnil životný sen a stal sa jedným z troch československých zlatých medailistov na soulských hrách. Po štyroch rokoch tak navyše získal satisfakciu za rok 1984, keď mu politické rozhodnutie znemožnilo dosiahnuť podobný úspech v Los Angeles.
Pribilinec sa pôvodne venoval hlavne lyžovaniu, chôdzi ale v Dukle Banská Bystrica rýchlo prišiel na chuť, aj vďaka prirodzenému talentu. Po roku a pol tréningu už bol juniorským rekordmanom na desiatich kilometroch a krátko potom sa stal juniorským majstrom Európy. A v dvadsiatich s neskrývanými nádejami odišiel na olympijské hry do Moskvy, kde ale pohorel.
„Bol som namyslený frajer a skončilo to výbuchom,“ spomínal neskôr. Z majstrovstiev Európy v Aténach 1982 si ale priviezol striebro a rovnakú medailu bral aj o rok neskôr na prvých majstrovstvách sveta v Helsinkách.
Medzi Helsinkami a Soulom zažíval Pribilinec (narodený 6. júla 1960) najlepšiu éru, pravidelne vozil medaily z európskych i svetových šampionátov a v roku 1985 vytvoril rekord v chôdzi na 10 km, ktorý platil takmer 20 rokov.
Po olympijskom triumfe sa milovník poľovníctva postupne z atletiky stiahol a pokus o návrat na scénu pred hrami v Atlante 1996 mu kvôli problémom s kolenom nevyšiel. Nejaký čas pracoval na polícii, v roku 1994 zasadol za postkomunistov do slovenského parlamentu. Po štyroch rokoch z politiky odišiel a dal sa na podnikanie.