Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Hámor po tragédii: Horolezecký svet je hore nohami

Popradský horolezec Peter Hámor (48) sa len nedávno vrátil z Himalájí, kde vystúpil na štvrtú najvyššiu horu sveta Lhoce. V doterajšej kariére zdolal už jedenásť osemtisícoviek.

24.06.2013 16:08
Peter Hámor. Foto:
Peter Hámor.
debata

V oblasti, kde došlo k tragédii, sa pohyboval často. Naposledy vlani, keď tadiaľ prechádzal pod druhý najvyšší vrch planéty K2.

Mali ste v tejto časti Pakistanu niekedy pocit ohrozenia?
V poslednom období čoraz väčší. Vládlo tam napätie a stále stúpalo. Začali sme sa vyhýbať mestu Chilas, kde sme predtým pravidelne prespali v hoteli. Je východiskovým bodom na ceste pod Nanga Parbat i do Skardu, odkiaľ sa vyráža do ďalších oblastí Karakoramu. Už vlani sme bývali mimo neho, zostali sme na predmestí v jednom rezorte.

Zažili ste aj nejaký priamy útok na vás či vašich spolulezcov?
Necítili sme sa tam úplne bezpečne, odohrávalo sa tam v poslednom období viacero konfliktných situácií, zažili sme nejaké prestrelky, iskrilo sa medzi šiitmi a sunitmi, na pokoji v tejto oblasti nepridali ani posledné útoky amerických bezpilotných lietadiel. Ale ako viem, nikdy doteraz neboli priamo ohrození horolezci a dokonca takýmto brutálnym útokom. Preto ma tragická správa doslova šokovala, niečo podobné by som naozaj nečakal.

K tragédii došlo priamo v základnom tábore pod Nanga Parbatom. Ani tieto oblasti nie sú bezpečné?
Ukazuje sa, že nie. Ako vôbec zistíte, ktorá oblasť je v tejto krajine bezpečná? Zámerne som spomenul Chilas, kde vždy bývala väčšia koncentrácia talibancov.

Chilas je však ešte od základného tábora dosť ďaleko, nie?
Po krátkej jazde džípmi nasledujú tri dni pešieho pochodu. Chilas je však mesto, odkiaľ sa vyráža do základného tábora pod južnú stenu Nanga Parbatu, pod Diamírsku stenu vo výške 4 400 metrov. Ľudia, ktorí tento šialený čin spáchali, museli cez Chilas prejsť.

Podarilo sa vám zistiť aj nejaké bližšie informácie o útoku?
Najmä spočiatku sa rôznili, nesedeli. Peter Šperka i Tono Dobeš mali veľkú smolu, lebo v čase útoku boli v základnom tábore. Deň-dva predtým väčšina horolezcov vyrazila hore, boli v prvom a druhom tábore. Ak by boli v základnom tábore, asi by to dopadlo ešte horšie.

Poznali ste zavraždených slovenských horolezcov?
Spolu sme nikdy neliezli, ale, samozrejme, poznali sme sa. S Petrom Šperkom sme sa stretli pod Broad Peakom práve v Pakistane v roku 2006. Peter bol vtedy šéfom expedície horskej služby. Bol to záchranár horolezec. Celý život strávil v kopcoch. Tono Dobeš mal s výstupmi na vysoké kopce o niečo menej skúseností. Je mi veľmi ľúto, čo sa stalo. Hrozná tragédia.

Vy ste vystúpili na Nanga Parbat v roku 2007. Vtedy ešte bola táto oblasť bezpečná?
To bolo ešte obdobie, keď sme trávili čas aj v Chilase, pokojne sme chodili v uliciach, nebáli sme sa vystrčiť nos z hotela. Veľké napätie sme necítili, to je záležitosť až posledných rokov.

Ako ovplyvní táto udalosť horolezecké expedície?
Určite negatívne. Je to medzinárodný konflikt, horolezecký svet je hore nohami. A je to tiež veľmi nepríjemná situácia aj pre Pakistancov, niečo podobné ako samovražda, ktorou si mnohé pokazili. Teraz to musia riešiť, zasiahnuť musí vláda, ministerstvo športu, úrady, ktoré majú na starosti cestovný ruch. Nevylučujem, že túto oblasť pre horolezecké expedície i turistov aspoň na nejaký čas uzavrú.

debata chyba