Premýšľate nad blížiacou sa olympiádou často?
Zatiaľ ani nie, ale aj tak mi zaberá veľa času. Nie som profesionálny strelec, musím sa venovať aj práci, a popri tom poriadne trénovať. Do olympiády mám ešte čo robiť, preto sa snažím využiť čas čo najlepšie.
Už sa na športový sviatok tešíte alebo z neho máte skôr strach?
Olympiáda, to je adrenalín, stres a očakávania. Do Londýna sa teším, ale zároveň svoju účasť vnímam ako veľkú zodpovednosť.
Olympijskú miestenku pre Slovensko ste vybojovali vlani triumfom na ME v Belehrade. Istotu štartu v Londýne ste však získali nedávno. Ako ste to prežívali?
V trape máme na Slovensku kvalitnú konkurenciu. Aj preto som nemal istotu, že na olympiádu pošlú mňa, hoci som získal miestenku. Musel som ďalej bojovať a udržať si formu. Našťastie som to zvládol. Dúfam, že v rozhodujúcich okamihoch budem mať formu, dobrú koncentráciu a pohodu.
Ako si spomínate na vaše vystúpenie v Pekingu?
Veľmi dobre a rád. Strelil som dosť dobrý výsledok, aj som sa umiestnil na solídnom mieste. Potvrdil som formu a sebe, svetu aj Slovensku, že som si účasť na olympiáde zaslúžil. Aj teraz by som chcel dosiahnuť aspoň to, čo v Číne.
Pomôžu vám v Londýne skúsenosti z Pekingu?
Je to pre mňa plus. Najväčšie umenie je však načasovať formu na olympiádu. Treba si uvedomiť, že z viac ako tridsiatich ľudí, ktorí budú strieľať v trape, každý vyhral majstrovstvá sveta, Európy alebo preteky Svetového pohára. Všetci majú veľkú šancu vyhrať. Bude to veľmi náročné. Navyše, my absolvujeme akoby troje preteky v jedných. Najprv strieľate prvý deň, ak sa vám darí, musíte na to nadviazať na druhý, a ak to všetko zvládnete, čaká vás ešte finále.
Mali ste v Číne možnosť vidieť aj iné športy?
Iné súťaže či zápasy som nevidel. Pred pretekmi trénujete a snažíte sa na ne psychicky pripraviť. Po pretekoch sme mali trošku času, pozreli sme si Čínsky múr a potom sme leteli domov. Okrem trapu sme mohli zájsť akurát na guličkárov, lebo boli blízko nás.
V Londýne si vyhradíte čas aj na čosi okrem streľby?
Viaceré pamiatky v meste som už videl v apríli, keď sme boli v Londýne na Svetovom pohári. Bývali sme v centre, takže sme si pozreli Big Ben, Tower Bridge a niektoré ďalšie zaujímavosti. Uvidíme, či si v auguste nájdeme čas na prezretie ďalších pamiatok, ktoré sú ďalej od centra. Keď bude príležitosť, tak ju rád využijem.
Túžite sa stretnúť alebo odfotiť s niekým v olympijskej dedine?
Snom každého športovca je dostať sa na olympiádu. Budú tam všetci najznámejší športovci, pravidelne sa budeme stretávať v dedine, napríklad v jedálni. Určite tam budú aj takí, s ktorými by som sa rád odfotil. Uvidíme.
Vo vašej rodine strieľa otec a pred ním strieľal aj dedo. Máte strelecké gény?
Nemáme to zapísané v rodnom liste, ale zatiaľ to prechádza z pokolenia na pokolenie. Začal to dedo a spolu s ním chodil na preteky aj ocino. Chytilo ho to a ja som k streľbe pričuchol pri ňom. Zapáčila sa mi, mal som aj talent, tak som ostal pri tomto krásnom športe. Ale neznamená to, že aj môj syn Christopher bude strelec.
Má na to dobré predpoklady. Po mame by mohol byť aj puškár…
To veru. Manželka bola veľmi dobrá, dosiahla viacero úspechov. Uvidíme, či ho bude streľba baviť, keď bude starší. Teraz má šesť a zatiaľ sa mu to páči. Niekedy so mnou chodí na strelnicu. Už aj vystrelil – ja držím pušku, on zmačkne kohútik. Vie vytiahnuť náboj, vyfúkať dym.
Od malička bolo jasné, že budete brokár?
Začínal som so vzduchovkou ako každé dieťa, ale nechytilo ma to. Viac sa mi páčila dynamická streľba, otec aj dedo strieľali brokové disciplíny, takže som sa vybral rovnakým smerom. Nebanujem. Dedo strieľal najmä dedinské súťaže, otec sa prepracoval na majstrovstvá Československa a po rozdelení aj na svet. Predtým sa slovenskí strelci ťažko dostávali na svetové alebo európske súťaže. Uprednostňovaní boli Česi.
Kedy ste si uvedomili, že ste už ďalej ako otec?
Pri streľbe sa učíte celý život, takže to trvá dlho. Strelec zreje ako víno. Dôležité sú skúsenosti a odhodlanie, časom sa dostaví úspech. V desiatich som prvýkrát vystrelil, v dvanástich som už strieľal pravidelne a keď som mal osemnásť rokov, prepracoval som sa na svetovú úroveň.
Vtedy ste si v Miláne vybojovali titul juniorského majstra sveta. Nečakali ste, že seniorská medaila príde skôr?
Prechod od juniorom k mužom je veľmi ťažký. Veľká časť strelcov skončí. Najmä keď ste v juniorskej kategórii dosahovali dobré výsledky, často sa medzi mužmi trápite. Predtým jedna-dve chyby nehrali rolu a zrazu sa vám môže stať každé zaváhanie osudným. Treba na sebe tvrdo pracovať, fyzicky a najmä psychicky.
Maximálny výkon v kvalifikácii trapu je 125 terčov. Už sa vám to niekedy podarilo?
Nie, je umenie trafiť to. Mojím maximom je 124. Tento výkon som strelil na svetovom pohári v Mníchove a vlani na majstrovstvách Európy. Určite by som to rád raz trafil, ale paradoxne to ešte nič neznamená – vôbec nemusíte vyhrať preteky.
Pracujete na krajskom riaditeľstve policajného zboru v Trnave. Dá sa práca policajta zladiť s pravidelným tréningom a súťažami?
V práci mi vychádzajú ústrety. Aj preto som si toto povolanie vybral. Nie všade by sa to dalo. V policajnom zbore to vnímajú ako reprezentáciu krajiny. Po prechode medzi seniorov som bol strelecký profesionál, no bolo to náročné a dosť stresujúce. Máte vždy nôž na krku. Treba strieľať limity, umiestňovať sa do určitých miest. Vzhľadom na podmienky je veľmi ťažké to zvládať. Popri streľbe som si robil vysokú školu a nevedel som to dobre zladiť, tak som sa rozhodol ísť za policajta.
Pri pravidelných streľbách v práci patríte medzi najlepších?
Keďže strieľame z pištole, je to o niečom inom. Ale už mám odstrieľaných dosť rokov, takže nie som najhorší. No sú medzi nami aj lepší.
Máte rád vtipy o policajtoch?
Napočúvam sa ich dosť a nevadia mi. Viem sa na nich zasmiať, ale nemám žiaden obľúbený.
Venujete sa v príprave nejakým doplnkovým športom?
Plávaniu a tenisu. Najmä plávanie je dôležité na rozcvičenie svalstva. Okrem toho pravidelne navštevujem fyzioterapeuta, lebo streľba dáva poriadne zabrať chrbtu. Keby som to zanedbal, tak sa mi to o pár rokov vráti.
Chodievate na poľovačky?
Áno, v zimných mesiacoch. Je to pre mňa dobrý relax. Prejdem sa na čerstvom vzduchu, odreagujem sa a zapoľujem si.