Slováci chcú v Riu zastaviť pád. Šéf túži po dvoch zlatých

Pred štyrmi rokmi sa na Hrách v Londýne zúčastnilo nielen najmenej Slovákov, ale dosiahli aj najhoršie výsledky. Slovensko vyslalo svoju prvú výpravu na letné Hry do Atlanty 1996 a iba tam si pripísalo menej medailí ako v Londýne. Boli len tri, ale na rozdiel od roku 2012 sa vodný slalomár Michal Martikán postaral o prvé historické zlato. V Londýne najcennejší kov v chudobnej zbierke chýbal.

Od svojej prvej olympiády sa Slovensko neustále zlepšovalo v hodnotení krajín, ale pred štyrmi rokmi sa prvý raz tento trend zastavil a padlo až na 60. priečku, čo je historicky najhorší výsledok. Slovenský šport zachraňovali strelkyne Štefečeková a Barteková a tradičná vodnoslalomárska bašta, Martikán a bratia Hochschornerovci.

V Riu de Janeiro sa predstaví druhá najmenšia výprava v histórii letných olympijských hier, je v nej len o štyroch športovcov viac ako v Londýne, to znamená 51 členov (32 mužov a 19 žien) v 14 športových odvetviach. Tenistka Dominika Cibulková mala byť 52. účastníčkou, ale zranenie päty ju vyradilo z hry. Aktuálne 11. hráčku svetového rebríčka mala nahradiť Kristína Kučová. Jej účasť v dvojhre padla a negatívny bol aj verdikt Medzinárodnej tenisovej federácie v prípade udelenia jej miestenky vo štvorhre (po boku Schmiedlovej), o ktorú žiadal Slovenský tenisový zväz.

Na úvodnej tlačovej besede šéf Slovenského olympijského výboru František Chmelár vyjadril svoju predstavu o medailovom zisku na prvých olympijských hrách v Južnej Amerike. „Potešilo by ma aspoň päť medailí, z nich by som si želal dve zlaté,“ prezradil.

Zároveň si uvedomuje, že v športe nemusí všetko vyjsť podľa predstáv, na sto percent. Podľa neho môže byť medailí i viac, ale ani jedna. Ako príklad použil súťaže spred rokov, kde mal slovenský šport svoje tradičné medailové esá Martikána i Hochschorne­rovcov, ale na zlato vtedy nedosiahli.

O všetky zlaté sa doteraz postarali len vodní slalomári: bratia Peter a Pavol Hochschornerovci (3). Michal Martikán (2) a Elena Kaliská (2). Ani jeden z nich sa v súťažiach v Riu už neobjaví, neprešli kvalifikačnými súťažami, aj preto medzi najhorúcejšími želiezkami v ohni tentoraz vodní slalomári nefigurujú, hoci medailové ambície päťčlennej skupine nechýbajú. Niečo môže naznačiť už zajtrajšok, keď v súťažiach mužov v C1 a K1 predstavia na štadióne Whitewater v Deodoro kanoista Matej Beňuš a kajakár Jakub Grigar.

Vodní slalomári vybojovali doteraz polovicu slovenských kovov – dvanásť (7 – 2 – 3). A celkovo až 17 medailí sa zrodilo z vody (okrem slalomárov sa postarali o tri rýchlostní kanoisti a dve sú Moravcovej strieborné z plaveckého bazéna). Okrem nich držali Slovákov nad vodou už len športoví strelci s piatimi medailami (0 – 2 – 3) a po jednej prispelo džudo a zápasenie.

Doteraz najpočetnejšia výprava cestovala do Sydney v roku 2000, bolo v nej 108 športovcov (ďalší štyria do bojov nezasiahli). To však bolo ovplyvnené najmä tým, že prvý i posledný raz na OH štartovali aj zástupcovia kolektívnych športov – futbalisti a basketbalistky.

Očakáva sa, že v Riu by mohli premiérovo prispieť do medailovej zbierky aj atléti, ktorí tvoria tentoraz najpočetnejšiu časť slovenskej výpravy (16 členov, po 8 mužov i žien).

V slovenskom tíme v Riu sú siedmi aktuálni majstri sveta v olympijských športoch – chodec na 50 km Matej Tóth, cyklista Peter Sagan, strelec – trapista Erik Varga, členovia K4 na 1000 m Denis Myšák, Erik Vlček, Juraj Tarr a Tibor Linka. Z nich by niekto mohol naplniť prognózu a získať najcennejší kov, ktorý v Londýne slovenskému športu najviac chýbal.