Hodinu a štvrť predtým rozjasal 80-tisícový Olympijský štadión Mo Farah. Britský vytrvalec so somálskymi črtami dominoval na 5000 m a rozšíril neveľký menoslov bežcov, ktorí sa môžu pochváliť olympijským triumfom na 5 i 10 km. Tri zlaté Bolta a dve zlaté Faraha majú aj spoločnú pointu.
Šprintérska a vytrvalecká hviezda sa stretli po skončení programu na stupňoch pre najlepších a napodobňovali oslavné gestá, ktorými sú známi. Bolt gestikuloval ako ,,Mobot" a Farah sa štylizoval do podoby „Blesku“. Jamajčan už v cieli šprintérskej štafety predviedol aj čosi navyše. Oslavu v štýle Mo Faraha – položil si ruky na hlavu a utvoril nimi srdce.
„Keď som sa pozeral na jeho skvelé víťazstvo na 5000 m, spomenul som si, čo som mu ešte pred olympiádou sľúbil. Preto prišlo to gesto,“ vysvetlil Bolt do mikrofónu BBC. „Poznám Usaina už dlho. Čo tento človek urobil pre atletiku a šport, je úžasné. Taká legenda sa už možno ani nenarodí,“ ospevoval Farah svojho jamajského kamaráta.
Foto: SITA
Bolt pred cestou do Londýna neskromne vytrúbil do sveta, že si ide po tri zlaté medaily. Po jeho suverénnych triumfoch na 100 aj 200 m v časoch atakujúcich svetové rekordy to už nikomu neskromné nepripadalo. Zlatú londýnsku misiu dokonal svetovým rekordom 36,84 s v štafete. Jamajčania ho dosiahli v rovnakom zložení ako vlani na MS v Dägu (Carter, Frater, Blake, Bolt), ale ubrali z neho 20 stotín.
„Takto som si to predstavoval. Bežali sme ako jeden tím a spolu sa aj tešíme. Vedel som, že v našich silách bolo zabehnúť svetový rekord, lebo týmto chlapcom verím,“ prezradil najslávnejší z jamajského kvarteta.
Farah sa tiež netajil odhodlaním vydolovať z londýnskeho tartanu dve zlaté medaily. Keď sa to rodákovi zo somálskeho Mogadiša nakoniec podarilo, od šťastia stratil reč. „Možno som vyhral dvakrát preto, že tento štadión je môj najobľúbenejší. Diváci ma šialene povzbudzovali. Boli čoraz hlučnejší. Pripadal som si ako na futbalovom zápase, na ktorom neustále padajú góly,“ opísal atmosféru Farah.
Svoje dve zlaté venoval dvom ešte nenarodeným dcérkam, ktoré by mali prísť na svet do dvoch týždňov. Nezabudol sa poďakovať trénerovi Albertovi Salazarovi a potom prezradil aj čosi z tréningového drilu, ktorý pod ním absolvoval.
„V mraze a zime som musel odbehnúť 120 míľ týždenne a to niekoľko týždňov po sebe. Občas som ráno vstával s tým, že som už unavený. Ale ak máte pred sebou cieľ, obetujete mu všetko,“ vyhlásil Farah.
Atletika v Londýne nesklamala. Počas deviatich finálových večerov a dní padli štyri svetové rekordy a mnoho kontinentálnych či národných zlepšení. Najviac nadchol Keňan David Rudisha, ktorého famózny beh za zlatom na 800 m vo svetovom rekorde 1:40,91 min označil aj lord Sebastian Coe za najväčší olympijský zážitok z atletiky.
Foto: SITA
„Bolt bol skvelý, ale Rudisha bežal ako by bol z inej planéty,“ vravel nadšený bývalý strednotratiar a šéf organizačného výboru OH 2012. Okrem Rudishu pridali nové zápisy do rekordnej zbierky aj ruská chodkyňa Jelena Lašmanovová na 20 km (1:25:02 h), ženská americká štafeta na 4 × 100 m (40,82 s) a už spomenutá jamajská štafeta na 4 × 100 m (36,84).
Okrem Bolta získala tri zlaté medaily aj americká šprintérka Allyson Felixová. Vyhrala dvojstovku a bola členkou víťazných štafiet na 4 × 100 a 4 × 400 m. Dve zlaté zavesili na krk okrem Faraha aj Američanka Sanye Richardsovej-Rossovej, ktorá k triumfu na hladkej štvorstovke pridala aj štafetový. Tri medaily, ale len jednu zlatú, získali jamajský šprintér Yohan Blake (1–2–0) a jeho krajanka Shelly-Ann Fraserová-Pryceová (1–2–0).
Hodnotenie krajín ovládli podľa predpokladov USA s 29 medailami (9–13–7) pred Ruskom (8–4–6) a Jamajkou (4–4–4). Pre Slovákov viseli medaily privysoko. Najlepšie zabojovali Lucia Klocová na 1500 m a chodec Matej Tóth na 50 km – skončili na 8. mieste.