Nezlomila ho ani zlomená panva. A lúči sa zlatom

Ruský volejbal oslávil na londýnskej olympiáde ziskom zlata najväčší úspech za ostatných 32 rokov. Zároveň sa však rozlúčil s jedným z najúspešnejších hráčov histórie. Po dramatickom finálovom stretnutí s Brazíliou, ktoré Rusi senzačne otočili z 0:2 na 3:2, ukončil reprezentačnú kariéru Sergej Teťuchin.

V dueli s Brazílčanmi bol spoločne s obrovitým Dmitrijom Musorským hnacou silou Rusov. Napriek tomu, že po úvodných dvoch prehraných setoch už neverili svojmu tímu ani vlastní fanúšikovia. ,,Videli sme, že mnohí z nich sa postavili a z hľadiska odišli. Povedali sme si však, že tak ľahko sa nevzdáme, ukázali sme charakter," prezradil motoristický nadšenec, ktorý rád rybárčí.

Tridsaťšesťročný volejbalista pomohol Rusom k výstupu na Olymp v súboji s Brazílčanmi dvanástimi bodmi. Po tom záverečnom padol na kolená, zaťal päste a s úľavou čosi vykríkol. ,,Keď som cítil, že sa už zápas chýli ku koncu, burcovali mnou neuveriteľné emócie. Myslím si, že zostanú vo mne ešte dva či tri dni," vravel po stretnutí pre fivb.org Teťuchin.

Foto: SITA

Teťuchin, Saatkamp, de Souza Sergej Teťuchin smečuje loptu pomedzi Brazílčanov Lucas Saatkampa a Wallaca de Souzu.

Pre hráča Lokomotivu Belgorod je londýnske zlato už štvrtou medailou z najväčšieho športového sviatku. Na predošlých troch Hrách sa tešil zo striebra a dvoch bronzových medailí. Zaradil sa tak medzi volejbalovú smotánku. Rovnaký úspech v kariére dosiahli len ďalší traja volejbalisti: Talian Samuele Papi, Kubánka Ana Fernándezová a bývalá reprezentantka Sovietskeho zväzu Inna Ryskalová

,,Zahral som si na piatich olympiádach. Na štyroch z nich sme mali tím, ktorý si mohol siahnuť na zlato. Iba v Atlante sme boli v porovnaní s tou najsilnejšou konkurenciou viditeľne slabší," zaspomínal si takmer dvojmetrový a 90 kilogramov vážiaci chlap, ktorý poriadne hustou bradou pripomínal skôr zbojníka, než volejbalistu.

Teťuchinova bohatá kariéra sa pritom mohla skončiť už pred dvanástimi rokmi. Keď sa po úspešnej olympiáde v Sydney, kde získal striebro, vrátil do talianskej Parmy, mal so spoluhráčom Romanom Jakovlevom vážnu dopravnú nehodu. Jej výsledkom bola polámaná Teťuchinova panva, ktorá si vyžiadala dlhé mesiace liečby a rekonvalescencie.

Lenže ani to rodáka z Uzbekistanu nezlomilo. Dal sa do poriadku, dostal sa opäť do parádnej formy a vrátil sa pod vysoké siete. S tými sa však definitívne lúči – aspoň na reprezentačnej úrovni. ,,V národnom drese som chcel skončiť už skôr, ale nesmierne som túžil po olympijskom zlate. Teraz ho mám na krku a tak môžem dať tomuto mužstvu zbohom," vyhlásil dojatý hrdina ruských volejbalových fanúšikov.