Predpoludním sa zoznámili v bratislavskom Národnom tenisovom centre, kde zarezávali pod vedením spoločného kondičného špecialistu Maroša Molnára. Úsmev dal úsmev, slovo dalo slovo – a popoludní sa už slnili, debatovali a smiali vo veľkom na Zlatých pieskoch.
„Aj keď je medzi nami osemročný rozdiel, hneď sme si porozumeli. Aj preto, že sme bláznivé povahy. Možno i z toho dôvodu, že Dominika, ktorá si vtedy pred tromi rokmi začala získavať rešpekt v tenisovom kolotoči, nemala kamarátku zo športového prostredia. Povedala som jej, ako niektoré veci vidím zo svojho pohľadu, ponúkla som svoj názor i skúsenosť,“ vraví Broňa.
Možno len Dominikini rodičia vedia o dcére viac než ona. A niečo zasa vie lepšie jej najlepšia priateľka. Je bútľavou vŕbou, ale aj radkyňou a predĺženou rukou, ak treba v niečom pomôcť, prípadne odviezť na letisko alebo z letiska. Za tri roky ich kamarátstvo prerástlo takmer do každodenného kontaktu, hoci ich neraz delí aj pol sveta.
„Domča je totiž taká nátura, že nevie byť sama. Je spoločenská, komunikatívna, spontánna. Má rada, keď sa okolo nej niečo deje. Keď nemohol ísť Dominikin priateľ vlani v septembri na ázijské turné, Dominika vzala mňa. Sprevádzala som ju v Soule, Tokiu i Pekingu. Píšeme si každý deň,“ vraví basketbalistka. Vytiahne BlackBerry a ukáže bohatú korešpodenciu.
Pridáva i športový pohľad. „Domča je úžasný dríč. Viem to posúdiť, pätnásť rokov som hrala vrcholový basketbal. Mám ho rada, lebo je to kolektívny šport. Tenis je individuálny. Neraz trénuje aj štyri hodiny – a nevypustí ani sekundu. Dobre vie, že sa musí spoľahnúť sama na seba. To na nej obdivujem.“
Spolu boli aj nedávno vo Wimbledone.
„Boli to pre mňa najkrajšie zážitky v živote. Mala som takú akreditáciu, že som sa dostala všade – okrem šatní. Videla som zblízka trénovať a hrať najväčšie mužské a ženské tenisové hviezdy. Tam som si opäť uvedomila, čo Domča dosiahla, ako ju rešpektujú. Pritom práve v Londýne som ju videla najviac nahnevanú – po prehre v prvom kole s Češkou Zakopalovou. V takých chvíľach sa ju snažím povzbudiť: svet nespadne, prehra je začiatkom budúceho víťazstva, v ďalšom zápase si zdvihneš náladu.“
Ako v Paríži, keď na Roland Garros vyradila v osemfinále svetovú jednotku Azarenkovú. „Mala som také emócie, že som si od radosti poplakala. Veľmi som to prežívala,“ priznáva Broňa.
„Keď Domča zdolá hráčku zo svetovej desiatky, odmení sa. Že si dopraje kabelky, je známe, rada si kupuje k nim topánky. Z farieb jej najviac pristane červená, rada sa pekne oblečie, obľubuje detektívky Dominika Dána. Najviac si však u nej cením, že sa vôbec nezmenila. Každému sa usiluje vyjsť v ústrety, dá autogram. Stále je taký smejko ako pred tromi rokmi.“
Spolu založili a rozbiehajú občianske združenie Aby hviezdy nezhasli – na pomoc bývalým športovcom, ktorí sa ocitli v núdzi.
Vedia si baby vyhodiť z kopýtka?
„Čoby nie. Veľa príležitostí na to nie je, ale keď ideme raz za pol roka na diskotéku, tak sa dobre zabavíme. Tanečný parket a my je fajn kombinácia.“ Obľúbená hudba? „Stačia nám rádiové hity,“ smeje sa Bombišek – ako ju prezýva Cibulková.
Je ťažké vybrať Dominike darček? „Je,“ povie po chvíli Bronislava. „Nedávno som jej venovala obraz s jej dvoma psíkmi-yorkshirmi. Ako doplnok do nového bytu. Potešila sa, má ich veľmi rada.“