Úloha je už teraz splnená. Plán skutočne znel – 45 zlatých.
Hrdosť Číňanov na svoju krajinu a jej rodných vidieť, kam sa len pohnem. Mladí i starí, matky s deťmi, celé rodiny. Prichádzajú z Pekingu, ale i z miest vzdialených tisícky kilometrov. Mávajú vlajočkami, kupujú olympijské suveníry a plnia si životný sen. Neraz minú dlhoročné úspory. Lepšie vstupenky na vychytenejšie športy stoja okolo aj 500 či 800 juanov (cca 1450 korún – 2300 korún), na čiernom trhu dvoj, trojnásobne viac.
Nič to, že dve najväčšie esá čínskeho športu ostali bez medailí. Basketbalista Jao Ming stroskotal so svojím tímom vo štvrťfinále na Litve, prekážkársky hrdina Liu Siang pre zranenie len vybehol z blokov a vzdal. Číňania netaja sklamanie, ale ostávajú verní. Na prekážkárskom semifinále, hoci bez Liu Sianga, bolo Vtáčie hniezdo plné. A svojmu idolu želajú skoré uzdravenie.
Nie každý má to šťastie a mohol vidieť hry naživo. Buď nemá lístok, alebo nemá na lístok. Ťažko si je aj dýchnuť z olympijskej atmosféry. Okolie športovísk je hermeticky uzavreté, bez vstupenky nie je šanca k Vtáčiemu hniezdu čo i len sa priblížiť.
A tak sa olympiáda presunula do ulíc. Na množstvo veľkoplošných obrazoviek na vysokých budovách v nových a bohatých lokalitách, ale aj na televízory v starých štvrtiach – hutongoch. Hoci z nich cítiť ošarpanosť a chudobu, každučký bar má minimálne jednu veľkú plazmovú obrazovku. A na nej frčí olympiáda. Popíja sa pivo Tsingtao a fandí – vo štvrtok neúspešne basketbalistom s Litvou. Mingovci skončili.
Jedinou oázou totálneho pokoja v olympijskom ruchu bol bar Tibet v hutongu JingYang. V reproduktoroch hrala nerušivo – šokujúco – kanadská kapela Arcade Fire. V takmer práznom podniku sa v prítmí na gauči chúlila k sebe mladá dvojica, pri jednom zo stolov sa muž v tibetskom mníšskom rúchu rozprával s priateľmi. Olympiáda ich evidentne nevzrušovala…
P.S.: Tento článok nie je sponzorovaný barom Tibet. Pivo s názvom Tibet Lhasa bolo poctivo zaplatené. Kolegom.
