Navyše potom by pretekárky mali o problém navyše, keďže popri trati v okolí Olympijského štadióna chýbajú stromy či budovy, ktoré by vytvorili aspoň aký-taký tieň. „Pred olympijskými hrami sa hovorilo o smogu, horúčave a veľkej vlhkosti. Podľa toho, čo som zažila, neviem, o čom bola reč. Dnes to bolo úplne iné. Smog je podstatne horší v Mexiku. Teploty i vlhkosť boli v Pekingu menšie ako v Koči, kde sme boli na predolympijskom sústredení. Jediné, čo v prognózach chýbalo, bol dážď. Zabudli nám preto pribaliť pršiplášte,“ zasmiala sa po pretekoch jediná Slovenka v štartovom poli Zuzana Malíková. Dvadsaťpäťročná rodáčka z Nových Zámkov dopochodovala do cieľa olympijskej dvadsiatky v sezónnom maxime 1:34:33 na 32. mieste.
Na hustý dážď si zvykla už po troch kilometroch. Po nich mala chodecké topánky plné vody. Malíková išla olympijské preteky v rovnomernom tempe, obe desiatky mala prakticky rovnaké. Kilometer pochodovala medzi 4:40 a 4:50 min. Členka Lokomotívy Šurany si síce uvedomovala, že by mohla ísť v úvode aj rýchlejšie, prepálené tempo by však mohlo znamenať predčasný stop. „Dvadsiatka sa láme medzi 12. až 14. km, nemôže sa to v úvode prepáliť. Na trati som nemala veľké krízy. Prekvapil ma rýchly začiatok súperiek na štadióne, kde to poriadne napálili. Ja som sa snažila ísť svoje tempo a nestarať sa o súperky,“ hovorila Malíková.
Od prvých metrov sa pohybovala v piatej desiatke, v druhej polovici trate sa posunula na 32. priečku. S výsledným časom bola napokon spokojná, zašla si tohtosezónne maximum. Umiestnenie však odráža dosiahnutý čas, súperky boli o poznanie rýchlejšie. V cieli bola poriadne vyčerpaná. „Zdalo sa, že to bude v daždi jednoduchšie ako pod priamym slnkom. Zo začiatku však bola zima, dážď bol dosť studený. Postupne začalo byť aj dusno. Každá dvadsiatka je vyčerpávajúca. Určite som sa však pripravovala na úplne iné podmienky,“ tvrdila slovenská chodecká rekordérka.
Malíková si túto sezónu predstavovala úplne inak. S dosiahnutým časom v olympijských pretekoch však bola spokojná, keďže až do príchodu do Pekingu mala množstvo zdravotných problémov. Už v príprave na preteky v Dudinciach si liečila hlavičku v ihlici, problém vyplýval z preťaženia chrbta. Neskôr mala zapálený sedací nerv. Počas júlovej prípravy vo Fort Romeu sa sedací nerv ozval opäť a bez zdravotných problémov nebola ani na príprave v Koči.
„V Japonsku som prakticky robila všetko iba preto, aby som sa mohla postaviť na štart. Paradoxne, po príchode do olympijskej dediny problémy zmizli. Neviem, čím to bolo, či atmosférou, cvičeniami, uvoľňovaním alebo regeneráciou. Chrbát ešte pobolieval, ale mohla som sa postaviť na štart. Určite to nie je to, čo som chcela na začiatku sezóny, ale vzhľadom na jej priebeh a rôzne problémy som spokojná,“ dodala Zuzana Malíková, ktorá chce byť v piatok ráno pri trati opäť, aby podporila snaženie slovenských chodeckých kolegov Petra Korčoka, Miloša Bátovského a Kazimíra Verkina i svojho írskeho priateľa v pretekoch na 50 km.