Patrili ste k medailovým nádejám slovenskej výpravy, oprávňovalo k nim druhé miesto vo svetových tabuľkách (76,82). Hodili ste rovných 71 metrov. Čo sa stalo?
Robila som technické chyby. Veľmi som chcela, veľmi som kazila. Bojovala som, možno mi chýbal len kúsok šťastia. Mrzí ma, že som si zbabrala prvé veľké finále. Veľa ľudí mi dôverovalo. Je mi ľúto, že som ich sklamala. A seba tiež.
Hádzali ste v kŕči?
Naopak, mala som pocit, že som dostatočne uvoľnená. Možno keby druhý pokus padol do výseče, bolo to len tesne vedľa, uvoľnila by som sa. Vedela som, že na postup do osmičky potrebujem lepší výkon, ťažko sa na tretí pokus nastupovalo, ale potom nervozita zo mňa opadla. Stále som verila, že na medailu mám a môžem o ňu zabojovať. Smola. Chýbalo málo, piaty hod som technicky rozbehla dobre, ale v tretej otočke som škrtla o zem, čo ma pribrzdilo.
Po každom pokuse ste odbiehali k trénerovi Jozefovi Hanušovskému. Čo vám povedal?
Po prvých troch som si len kontrolovala, ako na tom vo výsledkoch som. Potom už len vravel, aby som bojovala. Viac nemusel, ja som si moje chyby uvedomovala. Vedeli sme, že formu mám, problémom bola len technika.
Pokazili ste tri pokusy, aj pri štvrtom kladivo škrtlo o klietku. Hádžete často takto zle?
Stávajú sa mi pokusy do siete aj prešľapy, technicky nie som na tom stopercentne. Olympijská súťaž bola mimoriadne zlá.
Čomu pripisujete zlú techniku, ak to teda nebolo v nervozite?
Asi len smole. Hop alebo trop – vravím si. Chcela som dobrý hod, taký, ktorý by zaručil medailu. Za 74 metrov, hod okolo 72, 73 metrov by veľa neriešil. Bola som pokojná. Všetci sa mi snažili čo najmenej pripomínať medailu, skôr zneli slová uži si to a vychutnaj si to. Ja som asi príliš chcela.
Medailu, že…
Na bronz stačilo 74,30, to je jednoznačne v mojich silách. V posledných tréningoch, aj v japonskom Koči, mi 74 metrov problém nerobilo. Ani sa mi nechce veriť, že som hodila len 71 metrov, to je aj na tréningu priemerný výkon. Zbabrala som si to sama. Verila som, že aspoň jeden pokus musí vyjsť, tak som aj do toho išla. Málokedy som stopercentne spokojná, ale toto bolo veľmi, veľmi zlé. Určite najhoršia súťaž roka. Hádzala som aj menej, ale vždy som na to mala dôvod. Buď som bola unavená, alebo súťažila z plného tréningu. V Pekingu som bola v najväčšej forme.
Aké boli dva dni medzi kvalifikáciou, v ktorej ste skončili tretia, a finále?
Dlhé. Veľakrát som si súťaž odpretekala v hlave. Veľmi ťažko sa mi zaspávalo. Nevedela som prestať myslieť na súťaž.
S akým výsledkom sa skončili preteky, ktoré sa vám diali v mysli?
Mala som v nich medailu. Veľmi som ju chcela. Možno som mohla byť skromnejšia a mala sa viac sústrediť na techniku. Som veľmi sklamaná.
Aký mate liek na sklamanie?
Teraz budem asi plakať… (rozplače sa a odcháza)