„Na zbalenie a vybavenie víza som mala len 24 hodín,“ spomína na fofry spred pár dní. A na rozmyslenie? „Nepotrebovala som ani sekundu. Takáto šanca sa nepúšťa. Kvalifikácia na olympiádu je náročná, dostane sa sem len 30 najlepších na svete, a to nás na pretekoch jazdí aj 120. Bola by som blázon, keby som odmietla.“ Zbalila bicykel, dve náhradné kolesá – spolu len 12 kíl – sadla do lietadla a šla.
Miesto v štartovej listine sa uvoľnilo po tom, čo sa švédska pretekárka zranila a odhlásila. „S olympiádou som už nerátala. Už tento rok zbierame body do rebríčka na Londýn, tak som sa začala chystať na septembrové preteky Svetového pohára v Schladmingu. V Poprade som sa pustila do objemovej prípravy a tá človeka spomalí. Veľkéo oči som teda nemala a som rada, že som pekinské preteky zvládla a prišla do cieľa.“
Pred štyrmi rokmi v Aténach mala smolu. V hromadnom páde jej na koleso stúpila austrálska cyklistka, dolámala špice a znepojazdnila bicykel. „Vtedy ešte pravidlá nepovoľovali depo, oprava možná nebola, musela som vzdať. O to väčšiu radosť mám, že teraz som súťaž dokončila. Som spokojná. Je toho veľa, čo sa ešte musím naučiť, ale myslím na Londýn a teraz mám ďalšiu veľkú skúsenosť vo vrecku.“
Trať v Pekingu bola podľa Slovenky jedna z najťažších, aké kedy išla. „A to ročne zvládnem aj 35 pretekov. Číňania sa s tým nebabrali, šupli nás do terénu, kde sme jazdili z kopca do kopca. Šesť okruhov po 4,6 kilometra. Viem, že ak by som bola na Peking naladená, mám aj na viac, trúfla by som si zabojovať o miesto v prvej pätnástke. V kopcoch však organizmus povedal STOP a do vyšších obrátok ma nepustil. Nechcem sa vyhovárať na nedostatočnú aklimatizáciu. Nepomohlo mi ani, že preteky pre blato na trati posunuli z piatka na sobotu. Prvé noci som spala od únavy, poslednú som sa stále budila. Organizmus ešte fungoval na slovenský čas – preteky sme išli o desiatej predpoludním, čo pre moje telo bolo o štvrtej ráno.“
Aké bude mať napokon Števková spomienky na Peking? „Nádherné. Z olympijskej dediny som síce okrem tréningu a súťaže ešte päty nevytiahla, ale tá atmosféra na trati, keď množstvo čínskych divákov povzbudzovalo tak prvú ako poslednú, stála za to.“