Najľudnatejšia krajina planéty nachystala svetu úžasné Hry. Športovcov nadchli moderné ihriská a štadióny i srdečná atmosféra. Návštevníkov z cudziny zasa úsmevy a všadeprítomná ochota pomôcť.
Imidž dokonalosti kazil iba pohľad na mnohé prázdne sedadlá v hľadisku (hoci všetky vstupenky mali byť vypredané) či nôž v rukách duševne narušeného Číňana, ktorý zavraždil amerického turistu.
Olympiáda sa niesla v znamení domáceho triumfu. Čína sa prvý raz v histórii vyšplhala na prvé miesto v medailovom hodnotení krajín a ukázala, že má potenciál vystriedať o pár rokov USA aj v pozícii svetovej športovej veľmoci číslo jeden.
Čína môže oslavovať. Hoci jej vyčítajú, že veľké víťazstvo dosiahla aj za cenu faulov.
O ľudských právach, Tibete či sudánskom Darfúre sa v Pekingu takmer vôbec nedebatovalo. Spolitizovať olympiádu sa nesnažili športovci ani svetoví lídri. Netrúfli si, nemohli, ale väčšinou ani nechceli.
Americký prezident George Bush sa v Číne tváril ako nezainteresovaný fanúšik a obdivoval bikiny plážových volejbalistiek. Strieborný poľský vzpierač Szymon Kolecki si na odovzdávanie medailí oholil hlavu, vraj na podporu tibetských mníchov. Na plné ústa to však nepovedal. "Nedovoľuje mi to olympijská charta,“ argumentoval. Americkú vlajku niesol na otváracom ceremoniáli sudánsky utečenec Lopez Lomong, ale netúžil po tom, aby médiá hľadali za tým nejaké súvislosti.
"Tibet je súčasťou Číny. Celý svet to vie,“ uviedol počas Hier jeden z čelných predstaviteľov organizačného výboru OH Wang Wei. "Hnutie za slobodný Tibet tu jednoducho nie je vítané,“ dodal.
V predvečer slávnostného zakončenia Hier odvysielala televízna stanica BBC znovu dokument, v ktorom ukazuje menej nablýskanú Čínu, ako ponúkla olympiáda. Znečistená rieka, zúfalí farmári, skorumpovaní provinční úradníci…
Na západnú kritiku sú však citliví nielen komunistickí lídri, ale aj obyčajní Číňania. Pritom desaťtisíce z nich žijú či študujú v zahraničí, alebo tam pravidelne cestujú.
Podľa nedávneho prieskumu amerického Výskumného centra Pew súhlasí s politikou svojej vlády 86 percent Číňanov.
"Prestaňte, prosím, radiť Číňanom, ako majú robiť to alebo ono. Čína má päťtisícročné skúsenosti s tým, aby vedela posúdiť, čo je dobré a čo nie. Keď sa na to opýtate Číňanov, väčšina vám odpovie – sme na dobrej ceste,“ uviedol v internetovej debate Pekinčan, ktorý sa predstavil ako Fang Žen.