Aký je to pocit získať bronz v ruskom drese?
A viete, že výborný? Bola to robota navyše, namiesto oddychu. Ak by sme skončili štvrté, bola by som pekne napálená. Ľutovala by som, že som sa radšej celé leto namiesto sústredení nerekreovala. Priznám sa, cítim sa trochu zvláštne, ale aj napriek tomu som hrdá.
So slovenským tímom by ste na medailu zrejme nedosiahli, ten sa do Pekingu ani neprebojoval.
To je pravda. Úroveň basketbalu vo svete išla tak rapídne hore, že aj pre Rusko je doháňať prvé dva tímy, USA a Austráliu, problém. Nieto pre Slovensko, kde je základňa oveľa menšia.
Vy ste mohli byť už v Sydney 2000, vtedy ste sa postu trénerky slovenskej reprezentácie vzdali na protest, že z družstva vyhodili manažéra Jozefa Smoleka. Po tom, čo ste ochutnali atmosféru hier – neľutujete?
Rozhodla by som sa aj dnes rovnako. Akurát ma to mrzí ešte viac, lebo absolvovať olympiádu pod slovenskou zástavou by bolo príjemnejšie. Teoreticky sme aj v Sydney mohli hrať o medailu, pri šťastnom štvrťfinále…
Aký bol pekinský turnaj?
Ťažký v tom, že sa objavili nové tímy, najmä európske. O čosi ľahšia bola B-skupina, v nej, popri Mali a Novom Zélande sa postupovalo ľahšie. V našej A-skupine hralo napríklad Bielorusko a Litva, dva nepríjemné tímy. O ich sile svedčí, že vlani na európskom šampionáte skončili na treťom a štvrtom mieste. Rusko chcelo v prvom rade prejsť do štvrťfinále z čo najvyššieho miesta a ďalej ísť krok za krokom. A o náročnosti svedčí aj to, že sme dva týždne každý druhý deň hrali zápas so silnými tímami, ani jeden z nich nebol oddychový a nešlo dať väčší priestor náhradníčkam a opory nechať oddýchnuť.
Ako ďaleko sú USA a Austrália pred ostatnými tímami?
O krok vpredu. Nehrajú nič prevratné, v basketbale sa ani nedá veľa nového vymyslieť, buď sa hrá jeden proti jednému, alebo dvaja proti dvom a tieto súboje rozhodujú. Američanky sú fyzicky aj technicky oveľa lepšie pripravené ako ostatné tímy, výber je tam obrovský, svojou atletickosťou a technickou vybavenosťou nemali problémy ani vo finále, Austrália je konsolidovaný, pracovitý tím, ale predsa len nemá toľko osobností, jedna Lauren Jacksonová plus dobré okolie na Američanky nestačili.
Dá sa zdolať americký tím?
Ak odohrá svoj štandardný výkon, je to zložité. Musia hrať slabšie a musí proti nim stáť obrana, ktorá im veľa nedovolí.
Ako ste sa cítili, keď ste dostali pozvánku do ruského tímu?
Príjemne. Basketbal je v Rusku tradičný šport, trénerov je veľa a nie je každodenné, že dajú šancu cudzincovi. Navyše, oslovili ma napriek tomu, že realizačný tím bol konsolidovaný, nikto z neho nevypadol a ja som doň prišla naviac.
V ruskom tíme je nielen cudzinec na lavičke, ale aj na ihrisku, rozohrávačkou je nedávno ešte Američanka Hammonová. Prijalo družstvo ľahšie vás, alebo ju?
Hráčky ma berú normálne, bez problémov, aj preto, že som dva roky pôsobila v ruskom klube. Nemám ani jazykovú bariéru, hoci, keď občas niečo dopletiem, sa mi smejú. Nech sa pokojne pozabávajú. Hammonová? Spočiatku dosť frflali, že si to odohrajú samy. Po kríze, ktorú sme mali na začiatku turnaja, lebo sme sa naozaj trápili, mala dobré zápasy, ktoré družstvu pomohli. Napokon ju zobrali medzi seba.
Aký je rozdiel byť pri ruskej a slovenskej reprezentácii?
Obrovský. V Rusku nie je absolútny problém so zabezpečením prípravy, podmienky boli perfektné. Dokonca si myslím, že sme ich ani naplno nevyužili, inak by sme Austrálii a USA konkurovali viac.
V novej sezóne prechádzate na trénerský post do Dynama Moskva. Máte v ňom lepší kontrakt ako v Spartaku Moskovská oblasť?
Dynamo nemá v Rusku dobrú povesť, vždy to bol problematický klub, v minulej sezóne skončil na deviatom mieste. Verím, že to, čo sa o ňom hovorí, nebude pravda. Dúfam, že splnia, čo sľúbili a z deviateho miesta sa dostaneme vďaka mojej robote. Pekne som sa z tej odpovede vyšmykla, že… (smiech)
Vy a slovenský basketbal?
Neviem. Naozaj.
Vidíte sa v Rusku nadlho?
Ak sa to bude vyvíjať podľa mojich plánov, tak ma tam čaká posledná sezóna.