O víťazstve kvarteta USA pred pretekmi nik nepochyboval, veď tréneri nominovali na finále hviezdnu zostavu zloženú z tria medailistov z hladkej stovky Gatlin, Crawford, Greene a doplnili ju Cobym Millerom. Lenže opäť sa potvrdilo, že šprintérsku štafetu nevyhrá vždy ten, kto ju poskladá z výrazných individualít, ale ten, kto ponúkne najzohratejší tím. Britskému kvartetu Jason Gardener, Darren Campbell, Marlon Devonish, Mark Lewis-Francis vyšli odovzdávky skvele, Američanom presne naopak. Favoriti doplatili najmä na nedorozumenie medzi Gatlinom a Millerom na druhom a treťom úseku.
„Vedel som, že kto bude mať najlepšie odovzdávky, vyhrá. Žiaľ, my sme to dnes neboli,“ vysvetľoval Coby Miller. „Počul som, že Justin Gatlin zakričal – kolík, ale už bolo neskoro. Jeho hlas zanikol v hluku divákov. Preto som radšej spomalil, aby sme neprebehli odovzdávkové územie a nediskavlifikovali nás. Takto sme síce prišli o zlato, ale nie o medailu.“
Finišman USA Maurice Greene robil, čo mohol, ale Marka Lewis-Francisa už nepredstihol. Britom namerali 38,07 sekundy, Američanom 38,08.
Veľká Británia získala zlato na 4 × 100 m iba druhý raz v histórii olympiád. Prvýkrát to bolo v roku 1912 v Štokholme, v premiére tejto disciplíny na hrách. „Keď nám vyšla odovzdávka s Marlonom, už som vedel, že vyhráme. Zažil som najkrajšie chvíle vo svojom živote,“ tešil sa finišman britského kvarteta Mark Lewis-Francis. Výnimočné okamihy si vychutnával aj Jason Gardener: „Sen sa stal skutočnosťou vďaka tomu, že sme si navzájom dôverovali aj po zbabranom semifinále, kde nás takmer diskvalifikovali.“
Americké šprintérske štafety na 4 × 100 m vyhrali dovedna 15 z 20 olympiád, ale z posledných piatich majú na konte len dva triumfy. V Soule 1988 vyhral bývalý Sovietsky zväz, v Atlante 1996 Kanada a teraz v Aténach britská štvorica.
Borzakovskij venoval zlato obetiam leteckého nešťastia
Sedem Afričanov vrátane Keňana s dánskym pasom Wilsona Kipketera a Rus Jurij Borzakovskij – také bolo zloženie finálového behu mužov na 800 m na aténskej olympiáde. Napriek jasnej prevahe bežcov z čierneho kontinentu však hrali po finále ruskú hymnu. Opäť slávila úspech Borzakovského taktika zdrvujúceho finišu zo zadných pozícií. Ešte v polovici ceľovej rovinky bol piaty, ale potom preradil na najvyšší rýchlostný stupeň a a ako víchor sa prehnal okolo súperov pred ním. Svetový rekordér Wilson Kipketer, ktorý dovtedy viedol, zostal natoľko prekvapený, že si nevšimol Juhoafričana Mulaudziho po svojej ľavej ruke a napokon prišiel aj o striebro. Jurij Borzakovskij sa do olympijskej histórie zapísal ako prvý ruský víťaz behu mužov na 800 m.
„Medailu venujem obetiam obetiam utorkových leteckých nešťastí v južnom Rusku,“ uviedol 23-ročný Moskovčan v jednej z prvých reakcií na svoj triumf. „Po správe, že pri teroristickom útoku na dve lietadlá zahynulo 89 ľudí, zavládol v celej výprave smútok. Celkom spontánne sme sa však rozhodli, že naše ďalšie medailové úspechy venujeme všetkým, ktorí opustili svet po tomto hroznom čine.“
Jurij Borzakovskij, ktorý už ako 18-ročný prekonal v januári 2000 v Dortmunde juniorský svetový rekord časom 1:44,38, potvrdil názory expertov, že ho čaká skvelá budúcnosť. „Biely Keňan“ – ako mnohí zverenca trénera Jevstratova prezývajú, získal v Aténach prvé veľké víťazstvo v kariére. Už vlani na svetovom šampionáte v Paríži ho mal takmer na dosah, ale prehral o tri stotinky s Alžírčanom Saidom-Guernim. „Moju minuloročnú sezónu aj vystúpenie na MS ovplyvnili zranenia. Tentoraz mi však vyšlo všetko dokonale – fyzicky aj mentálne som sa na olympiádu pripravil na sto percent,“ tvrdil Borzakovskij.
Trojnásobný svetový šampión Wilson Kipketer sa ani v Aténach nedočkal vytúženého zlata. Pred štyrmi rokmi v Sydney ho oň obral senzačne Nemec Nils Schumann, pod Akroplou zasa ďalší mladík Borzakovskij. Keňan žijúci od roku 1990 v Dánsku prijal prehru v aténskom finále športovo. „Mal som trochu viac zariskovať, prvá štvorstovka bola pomalá. Cítil som sa v dobrej forme, bol som pripravený na víťazstvo,“ vravel sebakriticky Kipketer. Tridsaťtriročný svetový rekordér vonku aj v hale ešte nemieni ukončiť kariéru, ale o ďalších hrách v Pekingu v roku 2008 už neuvažuje. „Majstrovstvá Európy 2006 budú pravdepodobne mojím posledným vrcholným podujatím v kariére,“ naznačil Wilson Kipketer.
