Podľa Olympijskej charty majú športovci zakázanú propagandu. Čo sa za ňu považuje?
Keď nosím tričko s nápisom Slobodu Tibetu, alebo chodím s transparentom, ovplyvňujem svojím názorom iných ľudí. Snažím sa upozorniť na nejaký problém, som aktívny. Toto sa v olympijskej dedine a na športoviskách zakazuje. Tam by športovec nemal deklarovať politický, náboženský či rasový postoj, ktorý je v rozpore s neutralitou.
Čo hrozí športovcovi, ktorý si príde po medailu trebárs v tričku podporujúcom Tibet?
Môžu ho vylúčiť z Hier, odobrať mu medailu, alebo mu ju ani nemusia udeliť. Je to rovnaké, ako užitie dopingu. Aj porušenie Olympijskej charty je previnenie voči pravidlám. Keď športovec pôjde po súťaži do mesta, tak ako súkromná osoba sa pokojne môže vyjadriť. Za to by nemal byť postihovaný. Ale verejné deklarovanie názoru v olympijskom objekte by bol problém.
Takže v olympijských priestoroch nebude môcť beztrestne povedať žiadny politický názor?
Neberte to tak dôsledne. Ak sa ma novinár spýta na názor, poviem mu ho aj v olympijskej dedine. Mám právo si niečo myslieť a povedať to. Ale s tým transparentom chodiť nemôžem. Bližšie to upresní podrobnejší výklad článku 51, ktorý pripravuje MOV.
Ten článok desiatky rokov nikoho netrápil. To sa MOV natoľko obáva športovcov, že pre nich pripravuje manuál s podrobným výkladom?
V tejto situácii je podrobnejší výklad potrebný, aby nedošlo k zbytočnému omylu. Aby niekto napríklad z nevedomosti neprišiel o medailu. Aj doping si vyžiadal podrobnejšie pravidlá. Ak aj športovec niečo užije nevedome, porušil pravidlá a musí byť potrestaný. V tomto prípade je to rovnaké.
Predpokladáte, že športovci budú počas Hier protestovať proti politike Číny?
Vylúčiť to nemôžem, ale úprimne poviem, že protesty neočakávam. Športovci sa na olympiádu pripravujú roky. Možno na ňu pôjdu naposledy. Nevravím, že ich nič iné nezaujíma, ale sú takí sústredení, že sa politikou nezaoberajú. Myslím si, že 99 percent športovcov sa o nej vôbec nebude baviť.
Očakávate, že niekto zo slovenských olympionikov bude kritizovať pomery v Číne?
Mnohých dobre poznám, nie sú ľahostajní, ale nemyslím si, že by malo prísť k protestom. Neobávame sa toho, ani nerobíme žiadne opatrenia.
Myslíte si, že by športovci mali v rámci pravidiel dať najavo svoj názor?
Je to ich vec. Nebudem ich nútiť, ani im v tom brániť. Určite nebudeme obmedzovať slovenských športovcov vo vyjadreniach.
Neprekvapila vás výbušnosť protestov, ktoré sprevádzajú olympijskú pochodeň po svete?
Protesty sa dali čakať, ale ich ostrosť bola šokom. Aj Číňania boli prekvapení a dosť ich to urazilo. Uniká mi zmysel toho cirkusu okolo pochodne. Je logické upozorniť na problémy v Tibete, ale ísť do takých dôsledkov ako v Londýne či v Paríži, sa mi nezdá vhodné.
Nemal by MOV Číňanom jasne naznačiť, že súčasťou olympijských ideálov je aj rešpektovanie ľudských práv?
V miernej podobe – miernejšej ako diplomatickej – to šéf MOV Rogge dal najavo už niekoľkokrát. Otázka je, či je to dosť účinné. Väčšina olympijského hnutia zastáva názor, že netreba vstupovať do riešenia konfliktov. To je vec politikov a Rogge nie je generálny tajomník OSN. Politizovanie by mohlo byť pre olympijské hnutie nebezpečné.
V čom?
Ak by Rogge pritvrdil voči Číne, tak na ďalších Hrách v Londýne začnú s touto kartou hrať napríklad moslimovia. Povedia – britská kráľovná a anglikánska cirkev neuznávajú Alaha a naše hodnoty, preto vyzývame všetkých moslimov, aby do Londýna nešli. V Soči sa vytiahne čečenská karta, vo Vancouvri indiánska. Je to veľmi nebezpečná pôda. Aj preto sa MOV bráni použiť tvrdšie slová. Základná otázka však znie – prečo bola olympiáda pridelená Číne?
A aká je odpoveď?
Všetci vedeli, čo sa tam deje. Napriek tomu sa demokraticky rozhodlo, že olympiáda bude v Číne. Existuje totiž úprimná viera, že vďaka Hrám sa dá dosiahnuť veľmi vážny pokrok z hľadiska uvedomenia si vecí ako demokracia či sloboda.
Máte pocit, že situácia v Číne sa zlepšuje?
Prvýkrát som bol v Pekingu v roku 2001 tesne po tom, ako Čína dostala olympiádu. Pred pár dňami som tam bol tuším piatykrát. A vidím zmeny. Netvrdím, že tam nie je cenzúra a totalitný režim. Ale stretávate ľudí na ulici a vidíte, ako vyzerajú, či sa usmievajú, ako komunikujú, či sa boja. To vycítite. A ja úprimne hovorím, že cítim veľku zmenu, najmä u mladých.
Neobávate sa, že Čína zneužije olympiádu na propagandu a reklamu svojho režimu?
Nie. Nech si urobia reklamu. Ale kde? V Mongolsku? V Afrike? Ak chcú otvárací ceremoniál hoci aj za miliardu dolárov, nech si ho urobia. Kultivovanú časť sveta ťažko ohúria tanečnicami alebo veľkým ohňostrojom.
Odkaz športovcom: Mlčte
Mysli si, čo chceš, ale nehovor to nahlas. A už vôbec si to nedávaj na tričko. Budeš kritizovať porušovanie ľudských práv v Číne? Vyjadríš podporu Tibetu? Potrestáme ťa. Vylúčime ťa z Hier. A pokojne ti zoberieme aj medailu. Také posolstvo vyslal Medzinárodný olympijský výbor (MOV) športovcom, ktorí budú štartovať na augustových Hrách v Pekingu.
„Vylúčenie z olympiády? Tak pôjdeš domov o desať dní skôr, to je všetko,“ reaguje kajakár Peter Cibák, jeden z mála slovenských športovcov, ktorý sa odváži nahlas kritizovať pomery v Číne. Predpokladá, že v Pekingu sa bude protestovať napriek snahám obmedziť vyjadrovanie sa športovcov. „Ustrážiť to nemôžu. Museli by športovcov držať za ruky aj za nohy. Keď niekto bude chcieť niečo povedať, tak to urobí,“ myslí si Cibák.
Šéfstvo MOV sa pri tlaku na športovcov opiera o článok 51 Olympijskej charty, ktorý hovorí o zákaze demonštrácií a politickej, náboženskej či rasovej propagandy v olympijských objektoch. Všeobecná formulka, ktorá roky nikoho netrápila. Po vlne protestov, ktoré sprevádzajú olympijskú pochodeň na jej púti po svete, však MOV vytušil, že podobné situácie by mohli nastať aj v Pekingu priamo počas Hier. Preto sa pustil do vysvetľovania toho, čo presne znamená článok 51. Pre športovcov dokonca pripravuje podrobnú príručku toho, čo sa nesmie.
„Športovci sú dospelí a rozumní ľudia, preto neočakávam, že počas Hier bude mnoho incidentov. Uplatňovanie článku 51 je vecou zdravého rozumu. Športovci sa dozvedia, čo môžu povedať a čo nie. Ak budú mať nejaké pochybnosti, sme pripravení usmerniť ich,“ uviedol šéf MOV Jacques Rogge.
Radšej umlčať niekoľko tisíc športovcov, než sa postaviť krajine s vyše miliardou obyvateľov. Rogge ešte pred desiatimi dňami naznačil, že keď sa rozhodovalo o dejisku olympiády pre rok 2008, Čína prisľúbila zlepšiť pomery v otázke ľudských práv.
„Je to morálny záväzok. Žiadame Čínu, aby ho naplnila,“ vravel olympijský šéf, ktorý sa dovtedy tlaku na Čínu dôsledne vyhýbal. O niekoľko hodín neskôr však hovoril už iba o dôvere, že Čína bude mierovým spôsobom riešiť vnútorné konflikty. „Nie sme politici, nemôžeme vyriešiť problémy sveta,“ bránil sa.
Športový svet sa rozdeľuje na dve skupiny. Jedna s postojom MOV súhlasí. „Myslím si, že článok 51 je fajn a mal by sa dodržiavať. Olympiáda je férové porovnávanie športových síl. Nie politika,“ tvrdí vodná slalomárka Jana Dukátová.
Druhá skupina je proti zdvorilostnej rétorike. Tvrdí, že MOV podlieza Číne a s výkladom článku 51 ide nad rámec Olympijskej charty – tá zakazuje propagandu, ale nie vyjadrenie osobného názoru. Ibaže nikto presne nevie, kde je medzi nimi hranica. Navyše, Olympijskú chartu by mala dodržiavať aj hostiteľská krajina, pre ňu však nikto príručky nepíše.
Rogge napriek kopiacim sa problémom nestráca nádej. „Budú to vaše Hry. Celý svet vás bude sledovať. Som optimista. Verím, že olympiáda bude veľkým úspechom,“ odkázal športovcom.
Protičínske protesty pritom majú za sebou len predkolo. Hlavná vlna sa ešte iba očakáva.
Čo sa bude diať v Pekingu
Bojkot olympiády odmietlo všetkých 205 členských krajín MOV. Už teraz je známe, že na znak nesúhlasu s politikou Číny nepríde na otvárací ceremoniál Hier celý rad politikov a uvažujú o tom aj športovci. Niektorí sa zrejme napriek zákazom pokúsia vyjadriť svoj názor aj počas Hier.
Nemecká džudistka Yvonne Bönischová, olympijská víťazka, bude na protest proti zásahu Číny v Tibete nosiť špeciálny náramok. Francúzi zasa prišli s nápadom nosiť odznak s nápisom Za lepší svet (citát z Olympijskej charty), ale zrejme im to zakážu. Mimo olympijských objektov športovci nebudú viazaní obmedzeniami, ktoré vyplývajú z Olympijskej charty.
V olympijských objektoch a na športoviskách sú zakázané akékoľvek demonštrácie alebo politická, náboženská či rasová propaganda
/Olympijská charta, článok 51.3/