To, čo sa stalo v nedeľu poobede v Jasnej, je následkom obrovského vypätia. Fyzického aj psychického. Američanka neuniesla prehru a pod vplyvom silných emócií povedala niečo, čo sa akiste nepatrí.
Inak povedané: ľudí, ktorí pripravovali celé podujatie, ktorí sa starali o ňu i ostatné lyžiarske hviezdy, trošku potopila.
Pravda, všetko to, čo odznelo do televíznej kamery i na tlačovej konferencii, je hlúposť. Pre organizátorov bolo cťou hostiť preteky Svetového pohára. Jasná nie je Madonna di Campiglio ani Ga-Pa, možnosť privítať elitu dostane raz za uhorský rok.
Naozaj si niekto myslí, že by si ľudia popri trati dovolili konať proti najväčšej hviezde?
Krk na to, že nie! To by si už Vlhová na svojom rodnom kopci vo Svetovom pohári nikdy nezajazdila. Napriek tomu by sa na celý incident malo rýchlo zabudnúť. A Shiffrinovej odpustiť nerozvážne slová.
Sú pochopiteľné. Mala na dosah triumf v obývačke svojej najväčšej súperky. Rivali to tak zväčša majú – pokoriť toho druhého je fajn, zdolať ho tam, kde to má najradšej, kde to je najťažšie, chutí dvakrát tak dobre.
Predstavme si situáciu, žeby slovenská pretekárka siahala v Colorade na triumf a pred 2. kolom ju organizátori vrátili zo štartovacieho roštu pod stan. Na pár minút by znervóznela.
A s ňou aj celá krajina. Veď to je sabotáž, veľká Amerika si opäť raz utrela topánky do malého Slovenska. Tak by to bolo, nie?
Emócie patria k športu. Aj tie slepé. Povie sa aj to, čo by sa nemalo. A kde nie je ani za mak pravdy.
Tréner Petry Vlhovej – Livio Magoni – označil správanie Shiffrinovej ako typicky americké. Opäť vraj Vlha tímu pokazila deň.
Vidíte? Zasa len emócie. Mimochodom, Taliani po ne ďaleko chodiť nemusia.
Samozrejme, že Shiffrinová nikomu nič nepokazila. V hlave už má myšlienky najskôr utriedené. Vie, že prestrelila.
Ale za to sa predsa nestrieľa…