Bronzový singlkanoista z OH 2000 v Sydney držal svojmu kolegovi z reprezentácie palce a veril, že Michal všetko svoje úsilie premení v štvrtú olympijskú medailu.
„Michal je vo svete športu unikátny prípad. Stačí si uvedomiť, že olympiádu vyhral už pred dvanástimi rokmi v Atlante, a potom bol ešte trikrát na olympiáde na stupni víťazov a najhoršie druhý. To je výkon, ktorý si zaslúži iba jedno gesto – zložiť pred ním klobúk. Michal je športovec, ktorý vo vodnom slalome dokázal nemožné. Mnohí z tých, s ktorým v Atlante súperil, dnes už vôbec nejazdia,“ zdôraznil Minčík, ktorý od žiackych rokov mal práve v Martikánovi najvážnejšieho súpera.
Juraj Minčík pripomenul, že ak chcel po roku 1996 vyhrať majstrovstvá Slovenska v C1, musel zdolať olympijského víťaza. To platilo aj nasledujúcich dvanásť rokov. A tak to bude až dovtedy, kým jeden z tejto dvojice slovenských reprezentantov neskončí s aktívnou činnosťou.
„S Mišom mám už teraz iný vzťah, ako keď sme boli súperi. Vtedy sme boli rivali, teraz sme spojenci. Máme veľa spoločného nielen v športe, ale aj v súkromí – záľuby a biznis,“ priznal Minčík, ktorý vlastní s dvojnásobným olympijským šampiónom Martikánom spoločnú firmu.
Kedysi to však medzi nimi aj občas zaškrípalo, časy sa však zmenili. „Kým Michal sa teraz stará o dobré meno Slovenska v celom svete, ja sa starám o prosperitu našej firmy. Takto sme si rozdelili úlohy,“ vravel s úsmevom Minčík, ktorý svojmu kamarátovi a obchodnému partnerovi držal prvýkrát v živote palce iba na diaľku.
„Prvýkrát som olympijské preteky vo vodnom slalome sledoval pred televíznou obrazovkou a zistil som, že je to niečo úplne iné, ako keď sedím v lodi, kde je to asi jednoduchšie. Viem totiž priamo na vode ovplyvniť vývoj súťaže, viem zareagovať na meniacu sa vodu, pred televíznou obrazovkou môžem iba predpokladať ďalší vývoj a tŕpnuť, či to bude tak, ako som si myslel. Preto to boli dosť veľké nervy,“ priznal dlhoročný slovenský reprezentant vo vodnom slalome.
Podľa Juraja Minčíka je Martikán mimoriadne precízny profesionál, ktorý nenechá nič na náhodu. „Videl som celý rok veľmi zblízka, čo Michal pre úspech v Pekingu urobil a obetoval. Prvenstvu na olympiáde podriadil absolútne všetko. Preto som veľmi rád, že mu to vyšlo. Zlatú olympijskú medailu mu želám z celého srdca, lebo viem, že je naozaj v správnych rukách,“ zdôraznil pretekár ŠKP Bratislava.
„Samozrejme, že pri pohľade na stupeň víťazov mi bolo najviac ľúto toho, že tam nemôžem byť. Pred ôsmimi rokmi sme na tom stupni víťazov s Mišom stáli spolu a bolo to veľmi krásne. Vedel som si predstaviť, že by sme také niečo zopakovali aj o osem rokov, ale realita týchto dní je už iná. Michal sa teší v Pekingu a ja som zostal doma. To sú veci, ktoré ma mrzia, ale celkový trend, ktorým sa vodný slalom uberá, ja ovplyvniť nemôžem,“ vravel smutne vodák, ktorý začínal na Dunajci.
„Milo ma prekvapilo, že Michal napriek dvojsekundovej penalizácii vyhral svoju disciplínu s takým prehľadom. To som naozaj nečakal, lebo v C1 bolo niekoľko veľmi silných súperov. Prekvapilo ma tiež, že do finále nepostúpil víťaz OH 2000 v Sydney a OH 2004 v Aténach Tony Estanguet, a že v semifinále vyhorel aj favorizovaný Jan Benzien z Nemecka. To Michalovi situáciu trochu uľahčilo, ale vôbec to neznižuje jeho fantastický výkon.“
Dojčana nadchla Martikánova semifinálová jazda
Generálneho sekretára Slovenského zväzu kanoistiky na divokej vode (SZKDV) Jána Dojčana pri sledovaní víťazného ťaženia Michala Martikána v kategórii C1 na OH 2008 v Pekingu nadchla najmä prvá semifinálová jazda, v ktorej čerstvý zlatý medailista z Pekingu urobil jednu malú chybu.
„Nebyť tej chyby v hornej časti trate mohlo to byť úplne super,“ povedal Ján Dojčan a pokračoval: „Michal aj na tejto olympiáde dokázal, že je pretekárom, ktorý sa pod veľkým psychickým tlakom vie vypnúť k maximálnemu výkonu, za čo si zaslúži náš obdiv. Veľké očakávania širokej športovej verejnosti sú pre neho tým najlepším hnacím motorom.“
Podľa Jána Dojčana je Michal Martikán už dvanásť rokov bez konkurencie najlepším slovenským športovcom, ktorý na každých významných pretekoch dokázal vybojovať cennú medailu. Už dvanásť rokov – od olympiády v Atlante 1996 – si drží mimoriadne vyrovnanú výkonnosť a svoju športovú formu vie načasovať na minúty presne.
„Stačí si uvedomiť, že Michal za dvanásť rokov nebol na olympiáde horší ako druhý. To na svete ešte nikto nedokázal,“ uviedol Dojčan. Čerstvý olympijský víťaz v C1 - podľa hodnotenia Jána Dojčana – je športovec, ktorý štyri olympiády po sebe nielen patrí k absolútnej svetovej špičke, ale svojimi vyrovnanými výkonmi sám udáva tempo vo svojej disciplíne.
„Bolo to vidieť najmä pri jeho súťažných jazdách na ťažkom kanáli v Šun-ji. Kde iní pretekári volili radšej jazdu na istotu, Michal stále išiel na hranici rizika. Pri nájazdoch do bránok často volil také varianty a riešenia, ktoré museli sadnúť na milimetre. Stačilo trochu zaváhať a mal by pri tých tesných prejazdoch veľké problémy,“ vyzdvihol Dojčan spôsob, akým Martikán v utorok vybojoval svoju štvrtú olympijskú medailu, z ktorých dve majú najcennejší zlatý lesk. „Okrem Michala tak precízne kanálom Šun-ji neprešiel žiadny singlkanoista. Aj preto druhú zlatú medailu na OH vyhral s výrazným náskokom. Náročná kombinácia bránok narobila veľké problémy aj Tonymu Estanguetovi, aj Janovi Benzienovi. Voda v kanáli veľmi pulzovala, každú chvíľu sa v nej menili prúdy a protiprúdy a iba pretekár, ktorý ju mal natrénovanú, ako sa hovorí v rukách, si s tým neustálym pulzovaním vedel poradiť. Iba takého jazdca náročná kombinácia bránok s veľmi ťažkým vodným terénom vôbec nezaskočila,“ konštatoval Dojčan.
Ako vodnoslalomársky funkcionár ďalej uviedol, Martikánovi sa vyplatilo vynechať tento rok celý seriál Svetového pohára a dôkladne sa pripraviť na najdôležitejšie preteky celého štvorročného cyklu. „Vyplatilo sa, že radšej cestoval na prípravu do Číny ako by chodil po pretekoch Svetového pohára. Michal si za prioritu tejto sezóny vybral olympiádu v Pekingu a dobre urobil. Olympijský triumf je toho najlepším dôkazom,“ dodal Ján Dojčan.