Približne pred rokom ste sa podrobili operácii ľavého ramena, dovtedy ste boli železným mužom. Hrá hokejista po takom zranení opatrnejšie?
Nie, hrám stále takisto. Do súbojov idem rovnako ako predtým, no mám to trochu v podvedomí. Dôležité je, že rameno zatiaľ drží.
V úvode sezóny ste sa nevedeli dostať do hernej pohody, hovorilo sa o vašej výmene. Rozprávali ste sa o tom s vedením klubu?
Na začiatku sezóny nie, v súvislosti s výmenou šlo o nejaké šumy. Neskôr som sa rozprával s trénermi i generálnym manažérom. Všetko ostalo pozitívne. Vedel som, že nehrám dobre, musel som začať makať viac. Potom to prišlo, už je to v poriadku, hrá sa mi oveľa lepšie.
Nedávno vás tréneri poslali na tribúnu. Hnevali ste sa viac na nich alebo na seba?
To sa mi ešte nikdy v živote nestalo. Samozrejme, hneval som sa na seba. Nehral som dobre, asi som si to zaslúžil. Dúfam, že sa to už nezopakuje.
Už len pár dní ostáva do začiatku olympijského turnaja vo Vancouvri. Myslíte už naň? S akým pocitom?
Reprezentovať svoju krajinu na olympiáde považujem za veľkú česť. Vždy, keď budem mať takú možnosť, určite neodmietnem, no musím byť zdravý. Chystám sa na moju druhú olympiádu. Čaká ma opäť niečo iné, lebo bude v Kanade – a Kanada je najmä hokejová krajina. Teším sa, bude to super.
Koho tipujete za víťaza?
(so smiechom) Nás!
Cítite veľkú zodpovednosť za výsledok Slovenska?
Každý z nás musí cítiť zodpovednosť: tréneri, hráči. Všetci tvoríme jeden tím. Každý je zodpovedný za to, ako skončíme.
Spomína sa olympijský turnaj aj v kabíne Tampy?
Ešte ani nie. Do olympijskej prestávky odohráme tuším šesť zápasov. Sústreďujeme sa na ne. V tabuľke je to nabité, každý sa usiluje dostať sa do play-off.
Je ťažšie hrať v NHL proti tímu, v ktorom hrajú Slováci?
Vôbec nie, tak to neberiem. Na ľade priatelia nie sme, no po zápase alebo pred ním sa stretneme a porozprávame.
S kým najlepšie vychádzate v tíme?
So všetkými – a najlepšie s českým spoluhráčom Lukášom Krajíčkom. Odišiel však do Philadelphie, a tak teraz takého kamaráta nemám. Ale – vychádzam so všetkými rovnako.
Vyvíja sa vaša kariéra v NHL podľa vašich predstáv? Očakávania ste predbehli alebo zaostávate za nimi?
Ojój… Neviem, v NHL som len päť rokov. Nie je to veľa, raz ste hore, raz dole. Snažím sa byť čo najviac hore. Dúfam, že najlepšie roky mám pred sebou.
V NHL ste si už v mladom veku získali meno. Na aké méty si trúfate?
V NHL je viac vrcholov. Najvyšší je Stanleyho pohár, ďalším je vyhrať bodovanie, stať sa najlepším obrancom. Je toho veľa, čo môžete dosiahnuť. Momentálne sa sústreďujem na to, aby som hral spoľahlivo, aby bol klub so mnou spokojný, dostali sme sa do play-off a šli čo najďalej.
Už ste sa po prechode z hlavného mesta Kanady udomácnili na Floride?
Ale áno, na Floride je celkom fajn. Tampa je menšie mesto, má pekné počasie. Všetko je v poriadku.
Na Táľoch nesie vaše meno tenisová hala. Ste jej spolumajiteľom? Aký máte vzťah k tenisu?
(so smiechom) Tenis mám rád, je super. Poznám sa s tými ľuďmi, čo to tam majú. Na niečom sme sa dohodli, no nechcem o tom ďalej rozprávať.
Ak by ste nehrávali hokej, v akom povolaní by ste sa vedeli predstaviť?
Určite by som sa venoval nejakému inému športu. Možno tenisu alebo futbalu.