Špeciálne miesto v pamäti fanúšikov si kapitán daviscupového tímu SR vyslúžil svojím štýlom, noblesou a fascinujúcimi schopnosťami, píšu tenisoví historici Raymond Lee a Stavo Craft. Finalistu US Open 1986 velebia napríklad takýmito vetami: „Len zriedka sme mohli sledovať hráča so skvostnejšou kombináciou schopností a harmónie. Mečíř mal úžasnú prácu nôh a rýchlosť. Niekoľkými krokmi dokázal pokryť celý dvorec a využívať svoje nevšedné údery. Z toho, ako bleskovo sa dostával k loptičke, preňho vyplývala možnosť počkať zlomok sekundy a nesignalizovať nasledujúci ťah. Taký ohromujúci cit v ruke a zmenu tempa sme zažívali málokedy predtým i potom.“
Autori si pomáhajú aj citovaním Herberta Warrena Winda z The New Yorkeru: „Výmeny konštruoval úplne inak, ako je bežné. Vedel striedať rytmus na príjme i pri vlastnom podaní. Zvládal však aj tvrdé prestrelky. Súper potreboval búšiť tak dobre, ako napríklad Lendl v onom newyorskom grandslamovom finále, pretože Mečíř bol nepretržite pripravený čosi vymyslieť.“
Tennis Week pridáva aj ďalšie spomienky a charakteristiky: „Presne ako neskôr Andre Agassi často vstupoval pred základnú čiaru a zasahoval loptičku už pri stúpaní. Rovnako ako Agassi disponoval asi najlepším returnom vo svojej ére. Zvládal aj vymanenie sa z defenzívy jediným úderom, ktorým preberal kontrolu nad fiftínom. Mal excelentné voleje a jeho prípravné údery boli ťažko čitateľné vďaka krátkemu švihu.“
Lee a Craft konštatujú, že síce čitateľom poskytli stručný popis Mečířovej hry, ale vraj nemajú nárok dostatočne vyjadriť, ako opantávajúco si počínal: „Vo vrcholnej forme bol takým pôsobivým tenistom, že občas bolo zložité sledovať aj jeho protivníka – strhával totiž na seba všetku pozornosť.“