„Termín pôrodu máme v júli. Všetko je iné, veľmi sa tešíme,“ hovorí kanoista, ktorý je už otcom tri a polročnej Tamarky. Doplnil, že lekári si zatiaľ nie sú na sto percent istí, či to bude chlapček alebo dievčatko. Tatko a tréner Jozef Martikán bol otvorenejší. „Podľa doktorov to bude asi dievča, ale ja dúfam, že sa pomýlili a bude to chlapec,“ uškrnul sa.
Dcérka sa vám narodila rok po olympiáde v Aténach, druhé dieťa čakáte rok po Hrách v Pekingu. Náhoda, či zámer?
Haha, a po Londýne tretie? Nie, olympiády s tým určite nesúvisia. Ale rozhodne sme s Lenkou aj s Tamarkou veľmi radi.
Keď sa mala narodiť Tamarka, boli ste na majstrovstvách sveta v Austrálii. Ešte pred súťažou hliadok ste narýchlo odleteli domov, aby ste stihli pôrod. Teraz vám to vychádza lepšie – európsky šampionát je v máji, svetový až v septembri.
Určite to bude teraz pokojnejšie. Myslím, že sa to bude dať zvládnuť aj pomedzi prípravu a preteky. Navyše sa zdá, že pôrod bude v období relatívneho súťažného pokoja, veľké preteky v tom čase nebudú. Ale viac stresu bude ležať na manželke. Samozrejme, budem sa snažiť čo najviac ju podporovať.
V lanskej sezóne vás dlho trápil zápal v pravom lakti, hrozili vám injekcie. Ako sa cítite?
V poslednej dobe som sa liečil akupunktúrou. Neviem zhodnotiť, nakoľko mi pomohla, ale celkovo počas zimy problémy ustupovali stále viac. Teraz ma pri tréningu ani na pretekoch lakeť už neobmedzuje, vôbec ma nebolí. Takže – už je dobre.
Ako ste sa cítili na akupunktúre, opichaný ihlami?
Už dva mesiace nosím v uchu dve ihličky. Je to súčasť terapie a nemám s tým problém. Cítim ich akurát vtedy, keď si náhodou brnknem do ucha.
Dokedy tie ihličky budete mať?
Odporúča sa čo najdlhšie, pár mesiacov. Ale keď nesiem Tamarku na pleciach, občas mi ohýba uši, takže neviem, či ich nebudem musieť vybrať skôr (smiech).
Kedy ste boli naposledy v Nottinghame?
Pred štrnástimi rokmi.
O necelé dva týždne vás tam čaká európsky šampionát. Na rovnakom kanáli, na ktorom ste oštartovali svoju brilantnú kariéru. Mali ste šestnásť a na tamojších MS ste získali bronz.
Nič špeciálne nepociťujem. Že by som prišiel do Nottinghamu a rozplakal sa, lebo som tam získal prvú medailu, to nie. Ale teším sa na dobré preteky. Som zvedavý, ako sa to tam zmenilo, na trati totiž doplnili umelé prekážky. Neočakávam, že to bude technicky náročná voda, ale aj na takej sa dajú postaviť ťažké bránky. Na takých tratiach sa mi jazdí lepšie ako na nejakých rovných, pádlovacích. Ja mám rád slalom na divokej vode.
Čakajú vás prvé veľké preteky podľa nových pravidiel. Doteraz sa čas v semifinále a vo finále zratúval, po novom sa finále jazdí od nuly. Pozdáva sa vám tá zmena?
Podľa mňa budú teraz preteky pre nás psychicky o čosi náročnejšie a menej férové. Divoká voda sa na niektorých miestach výrazne mení. Keď sa jazdilo na dve jazdy, minimálne v jednej tiekla primerane dobrá voda. Mohli ste dobehnúť stratu, alebo si urobiť náskok. Teraz všetko závisí iba od jednej jazdy. Na niektorých tratiach to bude prekážať menej, na niektorých viac. Myslím, že aj pre divákov to bude horšie, lebo prídu vlastne iba na jednu jazdu.
Čo urobia zmeny pravidiel s poradím?
Dobrí pretekári si budú držať pozície, ktoré by mali aj podľa starých pravidiel. Akurát budú častejšie prekvapenia, preteky budú viac o šťastí.
Pre zdravotné problémy ste začali prípravu na sezónu neskôr. Uberie vám to na rýchlosti?
Stále nie som v takej forme, aby som mohol ísť to, čo by som chcel. Ale čo sa týka fyzickej prípravy, oproti minulým sezónam je to horšie len o pár percent. Rozhodne sa s tým dá súťažiť. A aj vyhrávať.
Vlani aj pred dvomi rokmi ste majstrovstvá Európy vyhrali. Túžite po zlatom hetriku?
Šancu naň mám, ale nechcem na to myslieť. Rozhodne sa pokúsim ísť čo najrýchlejšie, necestujem do Anglicka na výlet. Ako na každých iných pretekoch – budem chcieť vyhrať.