Na basketbalistky Slovenska pod vedením kapitánky Barbory Wrzesińskej (28) v utorok čaká osemfinálový duel proti Nemkám (18.00, RTVS Šport).
„Vidina toho, že sa môžeme dostať medzi osem najlepších družstiev na kontinente, je pre každú z nás obrovská motivácia,“ burcuje univerzálna rozohrávačka.
Po dvoch vysokých prehrách s Maďarskom a so Srbskom prišiel najlepší výkon v pravý čas. V čom nastala najväčšia zmena?
S dievčatami sme sa na zápas dobre nastavili v hlavách. Vedeli sme, že Turecko je pre nás najprijateľnejší súper v skupine. Boli sme odhodlané od začiatku, že dôležité stretnutie môžeme vyhrať.
Čo ste povedali ako kapitánka spoluhráčkam pred kľúčovým duelom?
Nech hráme tak, aby to nebol náš posledný zápas na turnaji.
Počúvli vás dievčatá? Zakričíte na ne, ak sa vám niečo ako kapitánke nepáči?
Proti Turecku to nebolo potrebné. Všetky boli správne naladené. Bolo vidieť, že dali do zápasu všetko v každej situácii. Nemusela som kričať, dôležitá bola len podpora.
Aká bola taktika proti naturalizovanej Američanke McCowanovej, s 202 cm a so 110 kg jednej z najmohutnejších hráčok na turnaji?
Znervózniť ju. Vyššie dievčatá mali za úlohu, aby sa s ňou pasovali pod košom v každej pozícii. My, menšie, sme potom mali zbierať loptu, ak s ňou išla dole. Podarilo sa nám to celkom dobre.
V poslednej štvrtine ste zobrali zodpovednosť na svoje plecia a dali ste dôležité body. Povedali ste si, že toto je kľúčový moment, kedy potiahnete tím?
Predviedli sme tímový výkon, každá z nás potiahla družstvo v inom momente. Na mňa to vyšlo v závere. Nebrala som to špeciálne, tak to vyplynulo zo situácie.
Čítajte viac Skvelá správa: Slovenky zdolali Turecko 80:66 a zahrajú si o štvrťfinále. Poznajú už súperky
Turkyne nehrali v rukavičkách, Alica Moravčíková povedala, že družstvo dostalo údery, ale že ich aj rozdalo. Ukázali Slovenky, že nie sú z cukru?
My nikdy nie sme z cukru. (úsmev)
Keď sa hokejisti oženia, vravia, že bývajú na ľade opatrnejší. Platí, že aj basketbalistka, keď sa vydá, dáva si na palubovke väčší pozor?
Vôbec to tak nevnímam. Hrám rovnakým spôsobom, ako pred svadbou.
Aj televízni komentátori vás často nazývajú vaším dievčenským priezviskom Bálintová. Nerozmýšľali ste nad tým, že si ponecháte meno, pod ktorým vás pozná aj väčšina fanúšikov?
Vôbec. Beriem to tak, že keď sa žena vydá, mala by si zobrať meno po manželovi. Veľmi sa teším, že môžem nosiť jeho meno.
Aké je to byť vydatá za trénera? Je na vás prísny, keď sa vám nechce v nedeľu ráno vstať z postele a máte si ísť zabehať?
Manžel je predovšetkým fyzioterapeut, ale áno, pracuje aj ako kondičný tréner. Vôbec to tak neberiem, že by to malo byť náročné. Skôr naopak – podporuje ma, dokáže mi pomôcť pri zranení alebo pri rekonvalescencii. Pomáha mi aj s prípravou do posilňovne.
Aj kamaráti zhodnotili, ako úžasne spolupracujeme. Keď niečo povie, urobím to. V tej chvíli ho neberiem ako manžela, ale ako odborníka, ktorý mi chce pomôcť.
Čítajte viac Ďalší debakel. Slovenky sa so Srbkami merať nemohli, veľa nechýbalo ani do stovky
O mesiac oslávite prvé výročie svadby? Je život v manželskom zväzku zatiaľ taký, aký ste si ho vysnívali?
Ešte lepší. (úsmev)
Je manžel jeden z dôvodov, pre ktorý sa vraciate po dvoch rokoch z Prahy do poľskej Gdynie?
Áno. Vraciam sa domov, aby sme boli viac spolu. Verím však, že mi to pomôže aj po basketbalovej stránke. Teším sa do Gdynie, kde som strávila najlepšie tri roky mojej kariéry.
Nastúpia Slovenky proti Nemecku s motívom, že už nemajú čo stratiť?
Postup do osemfinále od nás veľa ľudí nečakalo. Podceňovali nás na začiatku turnaja, podceňujú nás aj teraz. Ale ako som povedala aj dievčatám pred duelom s Tureckom, verím, že ani tento nebude náš posledný zápas na turnaji.
Štvrťfinále by bol pekný úspech. Potrebuje basketbalistka väčšiu motiváciu, ako je účasť v top osmičke tímov starého kontinentu?
Určite nie. Pre nás všetky je to najväčšia motivácia. Už fakt, že sme sa dostali na šampionát, bol pre nás motivujúci. Čaká nás kvalifikácia o štvrťfinále, všetky pôjdeme za spoločným cieľom.