Kormidelníčku ZVVZ USK Praha zastihlo životné jubileum v mimoriadne nabitom programe, keďže jej tím bude čoskoro hrať finále českej najvyššej súťaže a o pár dní sa 16. krát v pozícii hlavnej trénerky predstaví vo Final Four Európskej ligy (Euroligy) v tureckom Mersine.
"Tým, že je to v pracovnom kolotoči, tak to človek berie tak, že okej, mám narodeniny. Oslávime to, lebo okolie ma k tomu tlačí (úsmev).
Nebude to nič špeciálne, oslavovať to bude tzv. basketbalová rodina – hráčky a ľudia z klubu. Krátko, pretože to bude medzi zápasmi a dvoma dôležitými tréningovými dňami," povedala pre TASR Hejková.
S hráčskou kariérou skončila v Ružomberku vo veku 33 rokov, vo svojej vizitke má za toto obdobie hlavne titul majsterky Československa (1973) a víťazky Pohára Liliany Ronchettiovej (1976). V oboch prípadoch ako členka Slávie VŠ Praha.
Na trénerskú cestu sa vydala s „Ružou“ v roku 1986. "Môžem povedať, že prechod bol dosť plynulý. Keď som sa rozhodla, že skončím s hraním, tak som si nejako tak povedala, že by bola škoda, keby som odišla úplne.
Začala som teda trénovať deti, preto bol prechod taký obvyklý. Neobvyklé bolo to, že som hneď začala trénovať ženy a hlavne svoje bývalé spoluhráčky," zaspomínala v súčasnosti trénerka USK Praha.
Čítajte viac Som naštvaná ako nikdy v kariére, krútila hlavou Hejková. Mohli za to „tri dámy“
Počas 35-ročnej kariéry na lavičke vystriedala viacero pôsobísk. Okrem Ružomberka (1979–2003) pôsobila v reprezentácii Slovenska (1996–2000, 2011) a Ruska (2006–2008), na klubovej scéne pôsobila v zahraničí najprv v Maďarsku (Šopron 2003–2006), Rusku (Spartaku moskovská oblasť 2006–2008 a Dinamo Moskva 2008–2009) a v Španielsku (Valencia 2011).
Od roku 2012 je súčasťou pražského klubu. „Ak by sa nepovedalo to číslo, tak by som ho nevedela. Jednoducho, v mojom živote sa až tak veľmi nepozerám do minulosti. Možno preto som stále v ‚biznise‘, pretože sa pozerám na to, čo je predo mnou. Samozrejme, človek je hrdý na to, čo bolo, ale nejako extra sa tomu nevenujem,“ zdôraznila Hejková.
Do basketbalovej histórie sa zapísala ako jedna z najúspešnejších tréneriek vôbec. Päťkrát zdvihla nad hlavu trofej pre víťaza Euroligy (1999, 2000, 2007, 2008, 2015), v zbierke má 26 národných titulov – tri československé s Ružomberkom (1991–1993), 10 slovenských s Ružomberkom (1993–2002), dva ruské so Spartakom (2007 a 2008) a 11 českých s USK (2013–2023).
Na neoficiálnych majstrovstvách sveta klubov (Golden Cup) obsadila s „Ružou“ druhé miesto (1998). Dvakrát viedla Výber sveta v All Star zápase FIBA (2006, 2007), v roku 2015 sa stala víťazkou Superpohára a v roku 2007 Európskeho pohára (Eurocup).
S reprezentáciou Slovenska získala na majstrovstvách Európy 1997 striebro, s Ruskom sa stala majsterkou Európy 2007 a o rok neskôr na olympijských hrách v Pekingu jej na krk zavesili bronz.
Čítajte viac Veľká pocta! Kropiláka uvedú do Siene slávy FIBA
"Nemôžem povedať, že by som vedela vypichnúť nejaké úspechy. Opäť, súvisí to s tým, čo som povedala predtým.
Úžasných momentov bolo viac, jeden z takých prvých bol, keď sme získali v starej ružomberskej hale bronzové medaily v československej lige. Ľudia v ošiali skákali na palubovku, to je taký zaujímavý moment," zaspomínala trénerka na svoju bohatú zbierku úspechov.
K oceneniam na klubovej scéne sa pridali individuálne uznania jej nesporných kvalít. V roku 2019 ju uviedli do Siene slávy Medzinárodnej basketbalovej federácie (FIBA). Tiež ju v rovnomernej organizácii vyhlásili za najúspešnejšiu trénerku modernej histórie Euroligy.
Nachádza sa aj v Sieni slávy Slovenskej basketbalovej asociácie (SBA), v ankete SBA ju titulovali Trénerkou 20. storočia. Je nositeľka ocenenia Krištáľové krídlo (1999) a držiteľka Rádu Ľudovíta Štúra III. triedy (1998).
„To je už niečo úplne iné. Človek je už v civile, ide o ocenenie toho, čo bolo. Športové momenty sú viac emocionálne, ale každé ocenenie smerovalo vždy do minulosti a vtedy človek trochu bilancoval,“ skonštatovala.
Trénerská kariéra Natálie Hejkovej sa však pokojne mohla uberať odlišným smerom. Po predčasnom konci vo Valencii na konci roku 2011, prišla ponuka viesť basketbalistov Iskry Svit.
Čítajte viac Klobúk dole, trénerka. Hejková vyrovnala v Česku unikátny rekord
„Vždy, keď sa stretneme s pánom Drobným (pozn.: prezident klubu), tak mi povie, že to vtedy myslel vážne. Ja som sa pri tej ponuke začala smiať, ale na trénovanie mužov by som si netrúfla. Tvrdím to do dnešného dňa,“ poodhalila Hejková zo zákulisia tejto nečakanej možnosti.
Vtedy po pár mesiacoch bez klubovej príslušnosti prijala ponuku vedenia ZVVZ USK Praha, kde pôsobí do dnešného dňa. Ako prezradila v nedávnych rozhovoroch, aktuálne sa už skôr pasuje do pozície manažérky tímu:
"Išlo o postupnú zmenu. Od mojich začiatkov sa spôsob trénovania veľmi zmenil, to je už úplne niečo iné, čo je teraz a čo bolo pred rokmi.
Vtedy som bola sama, robila som všetko, od kondičnej prípravy po taktiku. Teraz mám v podstate na všetko ľudí a snažím sa ich nejako koordinovať, aby to prinieslo výsledok."
Hejková sa síce už viackrát lúčila s trénerskou kariérou, ale vždy napokon toto rozhodnutie odložila. V aktuálnom ročníku mnohých prekvapila, keď o svojej budúcnosti rozhodla relatívne skoro. Aj v nasledujúcej sezóne zostane súčasťou pražského klubu:
„Kývla som na to, že zostanem. Prvoradý je záujem klubu, či chce alebo nechce. Potom som si to nejako zosumarizovala, že to, čo dnes v klube robíme, tak ma veľmi baví. Mám šikovných, mladých spolupracovníkov, ktorí robia veľmi dobrú robotu. Jednak je to motív, ale aj obrovská pomoc.“