Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov podcast Výsledky výsledky

Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci

Nedávno uplynulo 65 rokov, čo vo švajčiarskej Ženeve získali basketbalisti ČSR titul majstra Európy. V roku 1946, v ťažkom povojnovom období, dosiahli nečakaný úspech. Žiadna ďalšia generácia ho už nezopakovala, hoci k tomu mala neraz blízko. Zo štyroch Slovákov z vtedajšieho zlatého tímu žije iba Miloš Bobocký, roku 1946 24-ročný center československého mužstva.

20.07.2011 12:00
basketbal 1946 archívna Foto:
Basketbaloví majstri Európy 1946, v dolnom rade vpravo štyria Slováci: Jozef Hluchý, Miloš Bobocký, Gustáv Hermann, Jozef Křepela (s baretkou).
debata

Lopta nebola samozrejmosť

„V roku 1940 prišli do Bratislavy odohrať dva zápasy Taliani. V ich podaní som prvýkrát videl trojskok a od nich som odpozeral aj streľbu z výskoku so závesom, ktorú potom u mňa obdivovali aj Česi. Taliani nám dokonca nechali aj loptu, ozajstnú basketbalovú, lebo dovtedy sme hrávali s futbalovými,“ opisuje Bobocký. V období prvej ČSR sa Slovák v reprezentačnom drese neobjavil, českí funkcionári i česká tlač mali preto sklon slovenských hráčov podceňovať.

Na jeseň 1945 však zanechalo mužstvo ŠK Bratislava vynikajúci dojem na turnaji v pražskej Lucerne, vysoko zdolalo miestny Uncas. Hráčov na ME nominoval basketbalový zväz. Zo Slovákov dostali pozvanie Miloš Bobocký, Gustáv Hermann, Ján Hluchý a Jozef Křepela.

Tréningy na Strahove boli jedinou prípravou na ME (tréner Hájek odriekol prípravné zápasy, bál sa zranení). Pred odchodom síce sľúbil predseda zväzu Marek, že v prípade triumfu má mužstvo „sľúbené trojmesačné turné do kolísky basketbalu – Ameriky“, ani on sám však tomu neveril.

Osobitou kapitolou bola cesta do Ženevy. Solventnejší hráči na ňu prispeli sumou 2000 Kčs. Pôvodne mala výprava odcestovať parížskym rýchlikom, ale Sovieti uzavreli hranice vo svojej rakúskej zóne. Odchod sa tak zdržal o deň, výprava cestovala cez vojnou zničené Nemecko tri dni. „Čas sme si krátili všelijako, písali sme si dokonca denník. Väčšinou sme postávali na chodbe a sledovali pre nás dovtedy neznáme krajiny,“ približuje Bobocký.

Prvý raz ochutnal čokoládu

Na chodbe sa zoznámil so švajčiarskym podnikateľom, ktorý ho pozval do jedálenského vozňa. Pri poháriku sa zarozprávali, líder útoku si ani nevšimol, že niektoré vagóny odpojili. Keď sa vracal, s hrôzou zistil, že výpravy niet. Vystúpil na najbližšej stanici – bez batožiny, bez peňazí. Ani nevedel, kde sa nachádza. Basketbalisti však medzitým vyhlásili po ňom pátranie a Bobockého našťastie miestny výpravca nasmeroval do Bazileja. Tam sa pripojil k spoluhráčom.

Basketbalista Miloš Bobocký. Foto: Archív
Miloš Bobocký Basketbalista Miloš Bobocký.

Do dejiska ME dorazila československá výprava v nedeľu poobede. „Pripadali sme si ako dedinskí chlapci, ktorí prvý raz zavítajú do veľkomesta. Všade hojnosť a v Hotel de Soleil, kde sme bývali, aj skvelá strava. V Ženeve som prvýkrát v živote ochutnal čokoládu. Organizátori nás pozvali do továrne na jej výrobu. Mohli sme sa jej najesť dosýtosti, ale vedúci nás krotili: Nebláznite, zajtra hráme.“

Účastníkov rozdelili do troch skupín, v A-skupine hralo Taliansko, Maďarsko, Poľsko, Luxembursko, v B-skupine Francúzsko, Holandsko, Anglicko, v C-skupine ČSR, Švajčiarsko, Belgicko. Československo v úvode vyhralo pred 5–6 tisíc divákmi nad domácim Švajčiarskom 20:17 (najlepším strelcom bol Bobocký so siedmimi bodmi). Hádzanársky výsledok nech nikoho nemýli. Každý kôš sa vtedy veľmi cenil. Nemohlo byť reči ani o nejakom hernom systéme. Bobocký to dosvedčuje: „Zahraniční novinári písali, že hráme vedecky a my sme pritom nemali nijaký systém, len sme improvizovali. Tréner František Hájek sa spoliehal na naše individuálne schopnosti, húževnatosť a vtip.“

Po úspešnom vstupe pozvali 1. mája výpravu na recepciu k Oľge Revilliodovej-Masarykovej, dcére prvého československého prezidenta Tomáša G. Masaryka. Na druhý deň basketbalisti ČSR zdolali Belgicko 38:33, v semifinále o necelých 24 hodín jasne Maďarsko 42:28, čím si zabezpečili minimálne striebro.

Toms rozhodol drámu

V druhom semifinále zdolali Taliani Francúzov 37:25. Čechoslováci nastúpili proti favoritovi do boja o zlato v zložení: obrana Jozef Křepela, Ivan Mrázek, Ladislav Trpkoš, Pavel Nerad, útok Emil Velenský, Josef Toms, Josef Ezr, Jiří Drvota, Ján Hluchý, Miloš Bobocký. Pred 8 tisíc divákmi zviedli oba tímy nesmierne vyrovnaný súboj. Hájkovi zverenci prehrávali 23:29, a predsa nepriaznivý priebeh otočili. Taliani hrali veľmi tvrdo až zákerne, vďaka čomu hádzalo mužstvo ČSR viacero trestných hodov – a po nich sa na súpera dotiahlo.

V poslednej minúte bol stav 32:32. Toms zariskoval – a jeho pokus skončil v koši! ČSR pár sekúnd pred koncom vyhrávala 34:32. Súper už neodpovedal, československí basketbalisti za potlesku preplnenej haly nečakane oslavovali historický titul majstrov Európy. Najlepším strelcom finále sa stal hráč Blesku Bratislava Jozef Křepela s 13 bodmi.

Oslava prebehla v hoteli – bez Bobockého: „Oslovil ma elegantne pôsobiaci Čech. Pracoval na vedúcom poste v Baťových závodoch v Indonézii. V Ženeve bol na dovolenke, nevynechal jediný náš zápas. Po víťaznom finále ma pozval do baru a ja ako bývalý zamestnanec firmy Baťa v Bratislave som nevedel odmietnuť. Aj mi to spoluhráči zazlievali. Na druhý deň mi ten pán kúpil elegantný baloňák.“

Slováci patrili na ME k lídrom tímu. So zlatou medailou československá výprava získala i právo organizovať ďalšie majstrovstvá Európy. Uskutočnili sa v roku 1947 v Prahe, ČSR na nich opäť dokráčala do finále, v ktorom však podľahla vynikajúcemu Sovietskemu zväzu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba