Do ulíc vyšli protestovať aj športovci. Jelena Levčanková, ktorá na začiatku dekády patrila medzi najlepšie basketbalistky sveta, skončila vo väzení.
„Nemohla som zostať ticho a tváriť sa, že v našej krajine sa nič nedeje. Vyjadrila som podporu krajanom, ktorí prežívajú ťažké časy. Trápi ich nespravodlivosť,“ vraví dvojmetrová pivotka, ktorá krátko pôsobila aj na Slovensku.
Osudná fotografia
Tajná polícia si prišla pre ňu na letisko v Minsku na konci septembra.
Plánovala odletieť do Grécka, kde mala podstúpiť liečebnú procedúru a pripravovať sa na novú sezónu.
"Chystala som sa na check-in, balila si batožinu do plastovej fólie. Zrazu mi niekto poklepal po pleci. Otočila som sa a stáli predo mnou dvaja policajti.
Oznámili mi, že ma zatýkajú za účasť na protestoch," pokračuje 37-ročná podkošová hráčka.
Na druhý deň sa postavila pred súd, ktorý jej vymeral 15-dňový pobyt za mrežami. Ako dôkazový materiál poslúžila fotografia z demonštrácie na sociálnej sieti.
Levčanková tvrdí, že spomedzi športovcov nebola sama. Proti Lukašenkovi, ktorý vládne krajine železnou rukou od roku 1994, protestovali viaceré známe tváre.
Po augustových voľbách oznámil, že dostal 80 percent hlasov a v septembri sa v tichosti sám inauguroval za staronového prezidenta.
„Chceli sme, aby nás niekto vypočul. Každý protest, na ktorom som sa zúčastnila, bol pokojný a bez násilných prejavov. Ľudia si dokonca po sebe upratali,“ vysvetľuje basketbalistka.
V Košiciach sklamala
Pamätajú si ju aj slovenskí fanúšikovia. Do tímu Good Angels Košice, ktorý vtedy patril medzi výkvet na starom kontinente, prišla ako veľká hviezda pomôcť klubu k vytúženému cieľu – dobyť Euroligu.
"Mali sme za sebou úspešnú sezónu, prebojovali sa do euroligového Final Four. Vtedajší kouč Maroš Kováčik prišiel s požiadavkou, aby sme angažovali čo najlepšiu európsku pivotku. Podarilo sa nám získať Levčankovú.
Keď ju však spätne hodnotím, bola jednou z najhorších investícií. O tom, že basketbal vie hrať, sa nemusíme baviť.
Naše očakávania, aj vzhľadom na jej finančné ohodnotenie, však boli odlišné. Nenaplnila ich," spomína generálny manažér košického klubu Daniel Jendrichovský.
Foto: SITA, Ivan Fleischer
Levčanková opustila Bielorusko ako 18-ročná tínedžerka, nasledujúcich päť sezón strávila na univerzite v USA. Potom striedala angažmány v ženskej NBA s pôsobením v najlepších európskych tímoch.
"Prekvapilo ma i potešilo, keď som sa dozvedel, že sa zúčastnila na protestoch a bojuje za dobrú vec. Z krátkeho pôsobenia u nás som ju vnímal viac ako Američanku než Bielorusku.
Napriek tomu v nej zostal kus bieloruského dievčaťa s dobrým srdcom. Prekrývala to americkou pozlátkou," pokračuje skúsený funkcionár.
Kapitánka slovenskej reprezentácie Barbora Bálintová nedávno podporila aktivitu poľských žien, ktoré protestujú proti ďalšiemu sprísneniu interrupčnej politiky v krajine. Športovkyne čoraz častejšie využívajú možnosť prejaviť sa a bojovať za svoje presvedčenie.
„Vyjadriť názor patrí k právam každého človeka. Športovci majú dosah na viac ľudí a vedia zmeniť mienku. Každé jedno ovplyvnenie pozitívnym smerom dáva zmysel,“ myslí si Jendrichovský.
Blchy a korona
Ak bolo zatknutie pre Levčankovú šokom, väčší ju čakal počas pobytu za mrežami. Dozorcovia rýchlo zabudli na jej hviezdny status.
"Prvý deň sa ešte dal vydržať. Potom nám zobrali matrace z postelí, vypli teplú vodu a odstavili toaletu.
Na posteli sa nedalo späť, zostala z nej len kovová konštrukcia. Takmer vôbec nás nepúšťali na čerstvý vzduch. Pre zlé hygienické podmienky som dostala blchy," opisuje.
Keď sa sťažovala, že sa vo väznici nedodržiavajú protipandemické opatrenia, vysmiali ju. Po odpykaní trestu odcestovala do Grécka a onedlho začala pociťovať zmeny zdravotného stavu.
"Test ukázal, že moje telo bojuje s koronavírusom. Stratila som čuch a chuť, mala teploty. Teraz sa už cítim lepšie.
Verím, že situácia v našej krajine sa čoskoro vyrieši. Bielorusko potrebuje slobodu a demokraciu," zdôrazňuje basketbalová hviezda.